Koncom mája 2015 prišla Európska komisia s návrhom, ktorý rozpútal búrlivé diskusie. Po jeho schválení by sa totiž do krajín Európskej únie prerozdelilo zhruba 40-tisíc utečencov z Talianska a Grécka, ktorí by do týchto krajín prišli po 15. apríli 2015.

Migrácia sa tu však neobjavila len v posledných mesiacoch, ide o dlhodobý jav, ktorý má svoje pozitíva aj negatíva. Presúvanie obyvateľov medzi krajinami je totiž dôkladne prepojené so štruktúrou našej spoločnosti, ako aj s jej budúcnosťou.

Bude nás čoraz menej

Pri globálnom pohľade na demografické megatrendy 21. storočia a spôsob, akým sa ľudia prerozdeľujú medzi kontinenty, by nás mohlo čakať isté prekvapenie. Napriek momentálnym obavám z preľudnenia Európy totiž vedci predpokladajú, že vývoj bude práve opačný.

Preľudnenie nášho kontinentu teda podľa nich nie je niečo, čoho by sme sa mali obávať. Hrozivejší je podľa nich iný trend, a to starnutie populácie.

Zatiaľ čo v roku 2000 sa v Európskej únii nachádzali predovšetkým obyvatelia v produktívnom veku, do roku 2050 táto generácia prirodzene zostarne a kvôli nižšej pôrodnosti bude pravdepodobne prevažovať.

Na spodných priečkách sa nachádza najmladšia časť populácie, smerom nahor vek stúpa. Na grafoch môžete vidieť aj vzdelanostné rozdelenie obyvateľov. zdroj: EEA, Copenhagen, 2015

„Európa má vo všetkých uvedených kritériách v porovnaní s ostatnými kontinentmi veľmi zlé populačné charakteristiky,“ zhodnotila situáciu na základe uvedených problémov Martina Lubyová, riaditeľka Prognostického ústavu SAV.

Na rozdiel od Afriky a Ázie je u nás totiž nepomer medzi mladými a staršími ľuďmi výraznejší.

Slovensko bez migrantov

V počte prijatých prisťahovalcov je Slovensko v rámci Európskej únie na posledných priečkach. Zatiaľ čo do Českej republiky prišlo v roku 2013 viac ako 30,000 imigrantov, u nás ich bolo len niečo cez 5000.

Najčastejšie sa pritom na našom území nachádzajú práve občania s českým štátnym občianstvom.

zdroj: Eurostat

Obyvatelia prichádzajúci z iných krajín by podľa vedcov z Prognostického ústavu mohli mať pre Slovensko aj pozitívne následky, najmä vo vzťahu k starnutiu našej populácie. Migranti ju podľa nich môžu „omladiť“, keďže medzi nimi prevažujú zástupcovia produktívneho veku.

Podľa výpočtov Branislava Šprochu , vedúceho Výskumného demografického centra pri INFOSATe, by vplyv prisťahovalcov mohol zmenšiť úbytok obyvateľov vo veku 20 až 64 rokov o viac ako polovicu.

autor: Branislav Šprocha

Nie každý ich vníma rovnako
Postoje Európanov k prisťahovalectvu podľa Michala Kentoša z ProCeSi ovplyvňujú najmä geografické rozdiely. „Pomerne negatívne hodnotenia sme zaznamenali v Grécku, v Turecku, či na Cypre,“ uviedol Kentoš. Špecifickou krajinou je podľa neho tiež Maďarsko, ktoré pre imigrantov predstavuje významnú „medzizastávku“ a ich počet sa tam stále zvyšuje.

Pozitívne sa k migrácii stavajú najmä obyvatelia severských krajín, i keď Švédsko malo s imigrantmi aj viacero negatívnych skúseností.

Slovenský postoj je podľa Šprochu pomerne stabilný, v priemere sa Slováci k imigrantom Slováci o niečo negatívnejšie než je európsky priemer. A to napriek tomu, že ide o krajinu, do ktorej v porovnaní so zvyškom Európy prichádza takmer najmenej cudzincov.