Výskumníci k tomuto zisteniu prišli po trojročnom výskume, o ktorom informovali v odbornom časopise Telavivskej univerzity Journal of the Institute of Archaeology.

Autori štúdie tvrdia, že na konci doby bronzovej panovalo dlhé obdobie sucha, ktoré vyvolalo medzi národmi východného Stredomoria hlad a masovú migráciu. Prišli na to výskumom vrstiev sedimentov, uložených pod Galilejským jazerom. Z jeho dna vytiahli osemnásťmetrové pruhy horniny a z usadenín potom vypreparovali skamenené zrniečka peľu.

„Peľ patrí k najtrvanlivejším organickým materiálom v prírode,“ povedala Dafna Langgutová, ktorej špecializácia je práve výskum peľu.

„Peľ do jazera navial vietor. Usadil sa na dne jazera a v podvodných sedimentoch. Každý rok pribudla ďalšia vrstva, čím sa vytvorilo prostredie bez kyslíku, v ktorom sa peľové zrná zachovali. My z nich dnes dokážeme vyčítať, aká vegetácia bola v okolí jazera a v akých klimatických podmienkach rástla.“

S pomocou metódy rádioaktívneho izotopu uhlíka sa zistilo, že medzi rokmi 1250 až 1100 pred našim letopočtom zasiahlo oblasť niekoľko období veľkého sucha. K podobným výsledkom vedci prišli aj pri skúmaní sedimentov, odobratých zo západného brehu Mŕtveho mora.

Profesor Israel Finkelstein z Telavivskej univerzity, ktorý sa na výskume podieľal, vysvetlil, že v porovnaní s podobnými štúdiami sa v tomto prípade pracovalo so vzorkami sedimentov, pochádzajúcich z období, idúcich rýchlo za sebou - zhruba po 40 rokoch.

Normálne sa v tak ďalekej minulosti vzorky pri výskume väčšinou radia za sebou asi po stovke rokov. Finkelstein si myslí, že obdobie mimoriadneho sucha trvalo 150 rokov a pri použití bežnej metodológie by tak mohlo ľahko uniknúť.  

Pre novú teóriu hovoria aj fakty, známe o ríšach z konca doby bronzovej - mnohé mestá vo východnom Stredozemí totiž vtedy zničili požiare.

Mimoriadne sucho a hlad zachycujú aj niektoré dokumenty z tej doby - vie sa napríklad, že následky sucha postihli ríše Chetitov v Malej Ázii alebo Afek v dnešnom severnom Izraeli.

Okrem dlhodobého sucha oblasť postihlo tiež niekoľko období chladu, ktoré zničili úrodu. Veľký počet ľudí sa vtedy dal do pohybu a sťahoval sa za plodinami smerom na juh od týchto oblastí. Vznikali tak podmienky pre vznik budúceho izraelského kráľovstva a ďalších politických celkov.

ČTK