História stále ukrýva mnoho prekvapení a ani na našom území tomu nie je inak. Technológie a metódy sa však neustále vyvíjajú, a tak archeológovia nielenže objavujú nové náleziská a pamiatky, ale tiež naprávajú chyby v učebniciach dejepisu.

Veľmož z Popradu

Jedným z najväčších objavov slovenských archeológov bolo nedávne odhalenie hrobky germánskeho veľmoža v popradskej mestskej časti Matejovce. Napriek tomu, že k objavu došlo v roku 2006, práce na hrobke stále trvajú.

Na Slovensku totiž nemáme k dispozícii pracoviská, ktoré by tak rozsiahly projekt zvládli. Navyše by sme bez pomoci tak nákladný výskum nezvládli ani finančne.

Celá hrobka bola preto po odhalení prevezená do Nemecka, kde slovenskí vedci v spolupráci so zahraničnými kolegami pracujú na objavení tajomstiev dvanásťtonového nákladu a najmä na jeho zachovaní. Spolu s našimi expertmi totiž priamo počas svojej práce vymýšľajú nové postupy a metódy, ako detailne a čo najpresnejšie preskúmať a zakonzervovať tak rozsiahly nález.

„Ten vedecký postup je v rámci Európy aj celého sveta unikátny,“ vysvetlil v rámci letného špečiálu prednášok SAVinci riaditeľ Archeologického ústavu SAV v Nitre Matej Ruttkay.

Niektoré časti nálezu boli v minulých dvoch rokoch vystavené v Podtatranskom múzeu. K úplnému dokončeniu projektu ale tak skoro nedôjde. „Stále sa rozbaľujú ďalšie balíky, ktoré boli po vyzdvihnutí z hrobky zamrazené. Z pôvodných 45 ešte máme niekoľko pred sebou,“ uviedol na prednáške vedúci výskumu Karol Pieta.

Historickí zlodeji

Vďaka novým metódam, ktoré vedci vyvíjajú, vieme z hrobky zistiť viac než len to, z ktorého obdobia pochádza, či ako sa pochovaný veľmož obliekal.
„Vieme napríklad, kde ten človek vyrastal, kde sa pohyboval, aké mal stravovacie návyky, ale aj to kde zomrel. To sú veci, ktoré sú pre nás úplne nové a z vedeckého hľadiska sú ďaleko cennejšie než zlaté poklady, ktoré sú často známe z iných hrobiek v Európe,“ vysvetlil Pieta.

Aj kvôli tomu vedcom veľmi neprekáža, že hrobka bola zhruba desať rokov po smrti pochovaného vykradnutá. Naopak – vedia vďaka tomu zistiť aké náradie vtedy zlodeji používali.

Hrobka spod Tatier je okrem iného výnimočná aj tým, že sa v nej zachovali ukážky rezbárskeho umenia vtedajších remeselníkov, ako aj ich architektonických postupov.

Od 3D skenera po tlačiareň

Dôležitým prvkom v prevratnosti spomenutého objavu sú práve nové technológie. Jedným z takýchto pomocníkov je aj metóda skenovania z lietadla LIDAR. Vďaka nej dokážu vedci vidieť napríklad zalesnené územie bez rušivého vplyvu stromov a lesného porastu. Ten z obrazu jednoducho odstránia. Nachádzajú tak podzemné priestory či nálezy, o ktorých predtým netušili.

Takto vyzerala hrobka spod Tatier pri jej objavení. Foto: sav.sk/Matej Ruttkay

Vďaka LIDAR-u sa podarilo odhaliť niekoľko hradísk v Považskom Inovci, či rozsiahle banské priestory z obdobia Veľkej Moravy. Jedným zo zdrojov bohatstva Veľkomoravskej ríše bola totiž práve ťažba drahých kovov. Baníci vtedy vyťažili celé kopce a vedci vedia vďaka skenovaniu z lietadla presne identifikovať rozsah ich činnosti.

K zmene doterajších predstáv o minulosti a nálezoch prispievajú aj ďalšie dôležité metódy. Vďaka geofyzikálnemu prieskumu si vedci vedia lepšie pripraviť ďalší výskum, zatiaľ čo analýza ťažkých kovov v tele dokáže odhaliť stravovacie návyky našich predkov.

Vedci vedia zistiť dokonca aj to, aké druhy mäsa a v akom pomere historickí obyvatelia konzumovali, či aká bola DNA historických rastlín. Ich kolegovia genetici sa potom ďalej venujú skúmaniu kvality týchto rastlín, ako aj prípadným snahám o ich opätovné vyšľachtenie.

Dendrochronológia, čo je určovanie presnej doby pôvodu podľa letokruhov, zas vedcom ukázala, že hradisko v Majcichove je takmer o storočie mladšie ako si pôvodne mysleli.

„Táto situácia sa nám opakovala na celom rade ďalších hradísk – na Morave, v Poľsku či v Maďarsku. To znamená, že sa na území Veľkomoravskej ríše muselo udiať niečo vážne, keď došlo k takejto masovej výstavbe hradísk,“ vysvetlil dôsledky objavu Ruttkay.

Na Slovensku archeológovia nachádzajú najrôznejšie druhy starobylého umenia - na fotografii zlatá plaketa z Bojnej. Foto: sav.sk

Keď zákony viac škodia ako pomáhajú

Napriek modernej technike, interdisciplinárnosti a mnohým úspechom však má archeológia na Slovensku aj svoje ťažkosti. A nie sú nimi vždy len chýbajúce peniaze. „Žiaľ, väčšina nálezísk a nielen veľkomoravských, je stále vykrádaná, a to je veľký problém,“ vysvetlil Ruttkay.

Kvôli tomu sa mnohé nálezy držia v utajení, až kým ich vedci nepreskúmajú. Podľa Karola Pietu a Mateja Ruttkaya je však hlavný problém paradoxne v legislatíve. Zákony sú vytvorené tak prísne, že v konečnom dôsledku sťažujú prácu samotným archeológom, zatiaľ čo zlodejov neubúda.

Kvôli prísnej legislatíve môže byť nezákonným aj zodvihnutie črepiny na poli, kvôli čomu naši archeológovia prichádzajú o jeden z najcennejších zdrojov. „Archeológia celé storočia žila z informácií, ktoré prinášali bežní ľudia z dedín, miest a obcí,“ vysvetlil Ruttkay.

Dnes sa takíto ľudia boja svoje objavy priznať, napriek tomu, že ich mnohokrát nachádzajú bez toho, aby kdekoľvek kopali. Reálni zlodeji však podľa Pietu za skutočné vykrádanie kultúrneho dedičstva ešte ani raz odsúdení neboli.

Riešením by podľa vedcov mohla byť spolupráca. Okolité krajiny to už pochopili a snažia sa „nepriateľom pamiatok“ vysvetliť ich dôležitosť a urobiť z nich tak ochrancov kultúrneho dedičstva.

Nielen o tomto, ale aj o ďalších výzvach a pokrokoch archeológie Karol Pieta a Matej Ruttkay ako zástupcovia Archeologického ústavu SAV v Nitre porozprávali na špeciálnom vydaní vedeckej kaviarne SAVinci na festivale Grape. Navštívili ste toto nezvyčajné podujatie? Dajte nám vedieť v komentároch.