Kým v predošlom období bola matematika najmä nástrojom na riešenie praktických problémov, v antike sa stala skutočnou vedou, respektíve disciplínou, ktorá mala so súčasnou vedou veľa spoločných čŕt.

Bolo to spôsobené viacerými príčinami. Jednou bola technická revolúcia, súvisiaca s používaním železa. Železné nástroje mali oproti bronzovým, či kamenným lepšie vlastnosti a umožnili veľký rozvoj civilizácii, ktoré ich používali.

Ďalšou príčinou bolo rozvíjanie otrokárskeho zriadenia. Kým predtým boli moc a práva sústredené v úzkej skupine aristokracie, s pribúdajúcim počtom otrokov sa čoraz viac ľudí stávalo slobodnými. Slobodní ľudia sa mohli venovať rôznym záujmom, ako napríklad matematike.

Matematika medzi rétorikou a filozofiou

S veľkým počtom slobodných ľudí sa tiež rozvíjala demokracia a dôležitým sa stalo aj umenie dohodnúť sa a správne argumentovať. Matematika preto v tomto období úzko súvisela s filozofiou a rétorikou.

Matematika má pritom tú výhodu, že pri určitých dohodnutých predpokladoch a postupoch je výsledok vždy na 100 percent jasný a zdôvodniteľný. Táto vlastnosť zrejme fascinovala aj antických mysliteľov a snažili sa čo najviac z týchto princípov preniesť do bežného života.

Pozitívnym dôsledkom bolo rozvíjanie nových smerov matematiky, ako bola napríklad matematická logika. Vznikali matematické dôkazy, stanovili sa axiómy (tvrdenia, ktoré sú zrejmé a ktoré sa nedokazujú) a výsledky sa dokazovali odvodením z týchto axióm. Negatívom však bolo, že matematika sa tak trochu odtrhla od skúmania prírody a ostatných prírodných vied.

Život podľa matematiky

Mnohí myslitelia tej doby si chceli životnú filozofiu stanoviť na základe matematických princípov. Keďže matematické postupy boli jednoznačné, predpokladali, že by takúto filozofiu časom prijali všetci ľudia.

Ambícia to bola zaujímavá, avšak zrejme priveľká a nenaplnila sa. Ako vieme, filozofiu a bežný život ľudí počas tohto obdobia začalo viac ovplyvňovať náboženstvo. Nakoniec kresťanstvo spôsobilo, že sa matematická filozofia dostala na okraj záujmu bežných ľudí.

Kresťanská filozofia sa ukázala byť pre bežný staroveký život omnoho prospešnejšia a praktickejšia ako matematika a z nej odvodené filozofie. Pre mnohých ľudí náboženstvo dodnes plní úlohu určitého filozofického naplnenia a odpovedá na otázky, na ktoré ani súčasné (najmä humanitné vedy) nevedia úplne presvedčivo nájsť odpoveď. Ide napríklad o otázky morálky a správnosti morálnych postojov, či vyrovnanie sa so svojou smrťou, alebo smrťou blízkych ľudí.

Demokracia a otroci

Tým, že sa matematika čiastočne odtrhla od skúmania prírody, žiaľ nebola po zániku Rímskej ríše v Európe veľmi používaná. Bolo tomu tak aj v prípadoch, kde sa nám jej použitie javí ako veľmi užitočné, ako napríklad v staviteľstve, či pri zhotovovaní rôznych (najmä mechanických) strojov a prístrojov.

K tomuto obdobiu však prídem neskôr, zatiaľ ostanem v antike, kde sa matematika a veda dostali vďaka demokracii na novú, vyššiu úroveň. Staroveká demokracia v niečom pripomína súčasnú demokraciu. Pri troche zjednodušenia by sa dalo povedať, že sa v starovekej demokracii prvýkrát ukázalo, ako sa k sebe ľudia môžu pekne správať, ak všetku namáhavú prácu urobí niekto iný.

V staroveku to boli otroci, v súčasnosti sú to stroje. Ako sa ukázalo, otrokárska spoločnosť bola neudržateľná. Myslím, že aj pre súčasnú spoločnosť bude výzvou zvládnuť využitie strojov a s tým spojené negatíva, z ktorých najvýraznejšie je zhoršovanie životného prostredia.

Na budúci týždeň si povieme niečo viac o významných antických matematikoch a ich objavoch.