Hosťami májovej debaty Science na N-tú boli archeológ Matej Ruttkay, riaditeľ Archeologického ústavu SAV, archeológ Branislav Kovár, rovnako z Archeologického ústavu SAV a Pavol Jelínek, ktorý pôsobí v Archeologickom múzeu SNM.

Odkiaľ prichádzaš človeče?

Každý národ vychádza z nejakej tradície a aj pátranie po predkoch nám pomáha kultúrne sa rozvíjať. „Archeológia, rovnako ako história pomáha istým spôsobom ukotviť ľudí vo svojej minulosti,“ povedal počas diskusie Branislav Kovár. Zároveň dodal, že poznanie vlastnej minulosti môže mať aj praktické následky. Ľudia, ktorí si uvedomujú, že do danej krajiny patria a poznajú svoju históriu vraj ochotnejšie platia dane, či investujú do územia a krajiny ako takej. Ide pritom hlavne o krajiny západnej Európy.

Ďalším prínosom archeológie je podľa Kovára fakt, že pochopením minulosti dokážeme lepšie porozumieť tomu, čo sa deje teraz. Ak teda nastane nejaká kríza, poznatky z minulosti nám môžu pomôcť identifikovať a predvídať to, čo bude ďalej nasledovať.

Podľa archeológa Branislava Kovára sa na Slovensku len málo ľudí zaujíma o archeológiu a  svoju minulosť ako takú. Chyba je podľa neho aj na druhej strane, pretože u nás neexistuje dostatok popularizačných publikácií a časopisov.

„Tu však samozrejme môžeme polemizovať, či vôbec vedec má takúto činnosť robiť,“ uviedol Kovár. Alarmujúce je podľa neho hlavne to, že niektoré časti dejín Slováci ani nepoznajú, najmä praveké a včasnostredoveké dejiny.

Riaditeľ Archeologického ústavu SAV Matej Ruttkay si naopak nemyslí, že by sa ľudia o archeológiu nezaujímali. Obrovský záujem podľa neho vyvolala napríklad archeologická sekcia na poslednej Detskej Univerzite Komenského a veľký dav ľudí sa každoročne zhromaždí aj pri archeologickom stánku na Noci výskumníkov.

Každý má podľa Ruttkaya záujem aj o historické a geografické publikácie o obci, v ktorej žije, a ľudia sa veľmi zaujímajú aj o svoj rodokmeň. „Záujem je naozaj veľký, ale materiálov nie je dosť,“ povedal Ruttkay.

Najväčší nie je nutne najvýznamnejší

Ročne archeológovia vykopú po celom svete stovky nálezov a aj Slovensko je veľmi bohaté na náleziská. Prečo sú teda rpe archeológov niektoré z nich cennejšie? Platí v tomto prípade rovnica, že čím starší, väčší, alebo drahší objav, tým významnejší?

V tomto prípade sa podľa hostí Science na N-tú vraj každý objav posudzuje individuálne. „Významný objav napodiv nemusí znamenať, že je najväčší, alebo že tam je najviac mincí,“ hovorí Branislav Kovár. Dôležité podľa neho je akú vedeckú informáciu podáva, či nám povie niečo o dejinách a akú teóriu nám potvrdí, alebo naopak vyvráti.

Niekedy je preto dôležitý aj len kúsok dreva, či textílie, alebo samotné rozmiestnenie hrobov na pohrebisku. Z toho dokáže vedec určiť, či v danej spoločnosti existovala nejaká hierarchia a či sa ľudia delili na komunity. Najvýznamnejší objav je teda ten, ktorý prináša nové informácie.

„My archeológovia nie sme hľadači pokladov,“ doplnil Kovára Pavol Jelínek z Archeologického múzea SNM. Preto podľa neho nie je pre vedcov truhlica plná zlata dôležitá kvôlimnožstvu mincí, ktoré ukrýva, ale kvôli jej vedeckému kontextu. 

Ak vás zaujíma, čo je to experimentálna archeológa, aké sú konšpiračné teórie súvisiace so slovenskou archeológiou, či čo sa vlastne deje s nálezmi na bratislavskom hrade, pozrite si celý záznam z našej diskusie.

Zdroj: Youtube/Nu Spirit Club