Ako vznikla idea podujatia Štúr žúr?
Bolo to vďaka tomu, že tento rok je rokom Ľudovíta Štúra. Keďže  priamo na 200. výročie Štúrovho narodenia bude 12. celoslovenské stretnutie jazykovedcov v Častej-Papierničke, chceli sme usporiadať aj niečo pre verejnosť. Spočiatku sme si mysleli, že to bude iba menšie podujatie pod našimi oknami a spontánne sa nám to rozrástlo do dnešnej rozsiahlej podoby.

Čo všetko môžu  návštevníci podujatia vidieť?
Program je rozdelený do troch sekcií. Prvou je pódiová sekcia v Starej tržnici, kde budú prebiehať rozhovory o Štúrovi a slovenčine s rôznymi osobnosťami. Príde Emília Vášaryová, Dušan Jamrich, Ludwig Bagin, aj tvorca Cynickej obludy Rado Ondřejíček a ďalší. Z našich jazykovedkýň príde Sibyla Mislovičová, či Ingrid Hrubaničová.

Druhá sekcia je trhová. Počas celého dňa budú na námestí stánky s výrobkami, ktoré súvisia  s Ľudovítom Štúrom. Tretia programová sekcia bude prebiehať v kine Mladosť. Tam budeme od 15. hodiny premietať filmy so štúrovskou tematikou.

Vo večernejších hodinách bude tiež na Rudnayovom námestí predstavenie Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene Orol Tatranský a koncert kapely Slniečko, ktorá spieva v piešťanskom nárečí aj pieseň Ludevít Štúr.

Postava Štúra sa v poslednej dobe dostáva do popkultúry, myslíte si, že sa vám touto akciou podarí osloviť mladé publikum?
Určite áno, pozývame napríklad umelcov, ktorí sa inšpirujú odkazom Štúra. Popri tom chceme vyzdvihnúť to, aká je pre nás slovenčina dôležitá, a že za ňu do istej miery vďačíme tejto osobnosti.

Niektorí ľudia sa trošku obávajú toho, či nepôjde o nejaké zneváženie Štúra, keďže sa pohybujeme aj v  popkultúrnej oblasti. My si však myslíme, že aj keby sám Ľudovít Štúr neprišiel práve s nápadom takéhoto Štúr-žúru, tak by sa tešil z toho, kam sa slovenčina za tých dvesto rokov dostala.

Čo nám teda Ľudovít Štúr odkazuje v roku 2015?
Jeden z  hlavných odkazov je podľa mňa to, že hovoríme hrdo po slovensky a slovenský jazyk je rozmanitý a plne uznávaný.

V jeho prácach je tiež veľa odkazov, ktoré sú aktuálne aj pre dnešnú dobu.  Napríklad dôležitosť vzdelania v materinskom jazyku, či to, aké je dôležité bojovať proti alkoholizmu v spoločnosti, alebo dôležitosť politickej reprezentácie. To sú štúrovské témy, ktoré sú aktuálne aj dnes.

Máme na Slovensku generáciu porovnateľnú so Štúrovcami?
Keďže sú teraz v móde brady, tak po vizuálnej stránke absolútne áno. Ak sa na to pozrieme v rovine verejného aktivizmu, tak myslím, že tiež.  Žijeme v dobe, ktorá dovoľuje hovoriť nahlas svoje názory a to je to, čo robili Štúrovci.Tá ich doba bola dosť ťažká a myslím, že my to máme pri prejavovaní názorov a občianskom aktivizme o dosť jednoduchšie.

O Štúrovi sa väčšinou hovorí v superlatívoch. Mal aj on nejakého „kostlivca v skrini“?
Určite áno. Nie som odborníčka na Štúrov život, ale z dnešného pohľadu sa dajú za kontroverzné považovať jeho názory na židovskú menšinu, alebo jeho vzťah k ženám. Za tých dvesto rokov sme sa už posunuli niekam inam.

Aký mal postoj k ženám?
Veľmi s nimi nespolupracoval. Ale možno to v tej dobe ani nešlo, takže nevieme aký by bol jeho postoj dnes.

Lucia Satinská s Ľudovítom Štúrom, zdroj fotografie: archív Lucie Satinskej

V okruhu známych som si robila malý prieskum o popularite maturitnej otázky, ktorá sa týka Slovenského národného obrodenia. Takmer všetci opýtaní ju označili ako jednu z najhorších. Kde sa stala chyba? Prečo študenti nemajú Štúra v láske?
Bolo by zaujímavé zamyslieť sa nad tým, kde sa to stalo, že učitelia aj žiaci začali neznášať Štúrovcov, ako nejaké veľmi nudné učivo.

Štúrovci boli predsa mladí ľudia plní energie, aktivizmu a keby sme ich presunuli do súčasnej doby, tak by sa s nimi mohlo identifikovať mnoho mladých ľudí, ktorí robia niečo pre svoje okolie.  

Neviem, či sa stala chyba niekde v učebniciach, alebo v sprostredkovávaní informácií. Je to každopádne škoda a bolo by dobré, keby sme sa na ich odkaz dokázali pozrieť čerstvejšími očami.  O to sa snažíme aj my na tomto festivale. Nemusíme so všetkým súhlasiť, môžeme niektoré jeho výroky aj kritizovať, ale dôležité je, aby sa na neho nezabudlo.

Čo sú najväčšie výzvy súčasnej slovenčiny?
Veľa ľudí hovorí o nejakom „zániku slovenčiny“ alebo boji s anglicizmami či bohemizmami. Ja si však myslím, že slovenčina je už natoľko vyvinutý a rozšírený jazyk, že sa nemáme čoho obávať.

Výzvy sú pre mňa skôr takého profesionálneho charakteru, keď môžeme jazyk ďalej rozvíjať a kultivovať. Nie je to o jeho ohrození, ale o radosti z jeho používania.

Je slovenčina pre mladých ľudí atraktívna? Zachovávajú si ju aj ľudia, ktorí odchádzajú dlhodobo do zahraničia?
Celoeurópskym trendom napríklad je, že vznikajú viacjazyčné rodiny. Potom je už na rodičoch, či chcú aby si deti rodičovské jazyky zachovali, alebo prechádzajú napríklad do angličtiny aj v rodinnej sfére.

Tento globalizačný proces sa týka všetkých jazykov v Európskej únii, nie len slovenčiny, keďže je tu dosť veľká migrácia za prácou.

Na ktorých miestach vo svete slovenčina aktívne prežíva?
V menšinovom prostredí, čiže tam, kde žila už stáročia, len hranice sa časom zmenili. To sú hlavne okolité krajiny. 

Potom je to tam, kam sa dostala migráciou. To môže byť  Amerika, Veľká Británia či Nemecko. Teda všetky veľké krajiny, kam sa migruje za prácou.

Aké je súčasná úroveň slovenského jazyka medzi laickou verejnosťou?
Povedala by som, že sa zvyšuje. Ľudia si vedia informácie o jazyku vyhľadať v jazykovej poradni  a slovníkoch na internete a nemusia k nám telefonovať. 

Je totiž úplne prirodzené keď si niekto nepamätá aké i sa píše v nejakom slove, ale je fajn, keď má vôľu vyhľadať si to. S komplikovanejšími problémami sa potom ľudia obracajú priamo na nás. Väčšinou ide o problémy prekladateľov, či tvorcov zákonov, ktorí pomenúvajú nové javy.

Jazykoveda je pre laikov ťažšie uchopiteľnou vedou, jazykovedci nehľadajú liek na rakovinu ani nevymýšľajú aplikácie na prvý pohľad uľahčujúce život. Ako by ste vysvetlili jej dôležitosť v spoločnosti?
Naša práca spočíva v archivovaní a spoznávaní dôležitej časti slovenskej kultúry. To je niečo, čo nemôže robiť nikto iný, ani sa to nikde inde na svete nerobí. Ide napríklad o skúmanie našich nárečí, vývinu slovenčiny a aj písanie slovníkov.

Dôležitosť tejto vedy je aj v tom, že jazyk používame každý deň. Samozrejme nie všetci rovnako, ale je mnoho povolaní, ktoré ho používajú profesionálne. Napríklad ľudia, ktorí píšu články, zmluvy, alebo len pracovné maily. Potrebujeme mať nástroje na to, aby sme sa dobre dorozumeli a tieto nástroje poskytujeme aj my.