Tento rok v Európskej únii finišujú rokovania o novom rozpočtovom rámci na roky 2014 - 2020. Vedci upierajú svoju pozornosť hlavne na program Horizont 2020, ktorý má spojiť doterajšie programy v oblasti výskumu a inovácií a navýšiť ich rozpočet na 80 70 mld. eur.

Ambície sú vysoké - aspoň tie deklaratívne - Únia sa chce dostať vo vede a inováciách do konca tejto dekády na vrchol. Horizont 2020 s rekordným rozpočtom jej v tom má pomôcť.

Európska komisia navrhla sumu 80 miliárd. Európsky parlament hovoril dokonca o 100 miliardách. Napäté národné rozpočty napokon donútili aktérov v posledných mesiacoch zmierniť svoje očakávania.

Rokovania o rozpočte boli ako vždy komplikované a zdĺhavé. Čistí platitelia do rozpočtu (najmä Veľká Británia) vyvíjali tvrdý tlak na to, aby bol návrh Komisie revidovaný smerom nadol. To sa týkalo aj Horizontu 2020.

Plánované škrty vyvolali vo vedeckej komunite veľký odpor. Vzniklo hneď niekoľko iniciatív s cieľom zastaviť ich.

Sme chytrejší

Jednu spoločnú výzvu adresovali európskym politikom šéfovia najdôležitejších výskumných inštitúcií. Medzi signatármi boli generálny riaditeľ CERNu Rolf Heuer, generálny riaditeľ francúzskeho Inštitútu Laue-Langevin Andrew Harrison, šéf Európskeho molekulárneho a biologického laboratória Iain Mattaj, Alvaro Gimenez Canete z Európskej vesmírnej agentúry, či riaditeľ Európskeho južného observatória Tim de Zeeuw.

„Európa nekonkuruje masovým pracovným trhom, alebo nerastným bohatstvo. Naša konkurencieschopnosť spočíva v tom, že sme chytrejší,“ vravel vtedy Harrison.

Ešte zaujímavejšou bola tzv. Iniciatíva pre vedu v Európe (z angl. Initiative for Science in Europe). Jej súčasťou bola online petícia, ktorú podpísalo 153 000 vedcov a bežných občanov. Išlo o najväčšiu petíciu v prospech vedy, aká bola kedy spísaná. Na Slovensku sa do nej zapojilo 588 signatárov, prevažne vedcov.

„Nikdy sa vedecká komunita tak hlasno neozývala, ako v mesiacoch pred nedávnymi rokovaniami na najvyššej úrovni o európskom rozpočte,“ napísal šéf iniciatívy Wolfgang Eppenschwandtner.

Kampaň podporilo osobitným listom aj 50 držiteľov Nobelovej ceny a Fieldsovej medaily. Podporu vyjadrili aj firmy ako Siemens, Ericsson, BASF, Saint-Gobain, Nestlé, či Shell.

Ťažko dnes hodnotiť vplyv týchto iniciatív na rokovania. Faktom je, že dnes z obdobného 7. rámcového programu, ktorý disponuje rozpočtom 53 mld. eur, čerpajú najmä čistí prispievatelia. Pre nové členské štáty sú zaujímavejšie štrukturálne fondy, pri ktorých nemusia súťažiť so svojimi západnými kolegami. Išlo teda aj o záujem čistých prispievateľov.

Bude to stačiť?

Nový program ešte stále čakajú ťahanice okolo alokácií na jednotlivé podprogramy. Je tu však aj iný, relevantný pohľad na vec. Bude 80 70 miliardový balík napokon dostatočný?

„Horizont 2020 bude určite nižší, ako by bolo potrebné na dosiahnutie ambicióznych cieľov, ktoré si lídri EÚ stanovujú pri rozličných príležitostiach. Na európskej úrovni nedôjde k žiadnej skutočnej zmene paradigmy smerom k udržateľnému a na budúcnosť orientovanému nakladaniu s verejnými zdrojmi,“ pripúšťa aj samotný Eppenschwandtner.

Kým suma 80 70 mld. sa bude musieť rozložiť do siedmich rokov, Spojené štáty investujú do vedy za jediný rok takmer 100 mld. eur. A to nehovoriac o ďalších masívnych investíciách firiem do výskumu, ktorý sú v porovnaní s európskymi výrazne štedrejšie.

Pravdou je, že najväčšia ťarcha financovania vedy ostane v Európe na pleciach jednotlivých členských štátov. Súrhn jednotlivých národných rozpočtov na vedu na jeden rok prevyšuje sumu 80 mld. eur. Napríklad len Nemecko podporuje svoju vedu z vlastných prostriedkov ročne sumou viac ako 20 mld. eur.

Jedným dychom ešte treba dodať, že Horizont 2020 ani nechce suplovať rolu, ktoré pri podpore vedy, zohrávajú členské štáty. Zameriava sa na excelentný výskum. Pri pohľade na čísla však treba byť v optimizme a ambíciách európskych lídrov opatrný.