Horizont 2020 oficiálne odštartoval aj na Slovensku

— Zuzana Vitková

Od prvého januára začal prebiehať nový rámcový program Európskej komisie na podporu výskumu, vývoja a inovácií, Horizont 2020. Na Slovensko ho v rámci výkopového podujatia Horizont 2020 Connections prišli predstaviť komisárka Európskej únie pre výskum, inovácie a vedu, Máire Geoghegan-Quin a generálny riaditeľ Spoločného výskumného centra Vladimír Šucha.

Horizont 2020 oficiálne odštartoval aj na Slovensku

Tlačová konferencia k podujatiu, foto: SOVVA

Konferenciu Horizont 2020 Connections organizovala Slovenská organizácia pre výskumné a  vývojové aktivity, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a  športu SR v spolupráci s Centrom vedecko-technických informácií SR, Technologickým centrom AV ČR a BIC Bratislava. Rámcový program Horizont 2020 je hlavný nástroj na podporu výskumu, vývoja a inovácií Európskej komisie na roky 2014 až 2020. Jeho rozpočet je takmer 80 miliárd EUR a participujú na ňom všetky členské a asociované krajiny EÚ. Program ponúka výskumným a inovačným organizáciám v participujúcich krajinách nové príležitosti pre financovanie a spoluprácu, integruje podporu výskumu a inovácií, kladie dôraz na podporu malých a stredných podnikov a riešenie veľkých spoločenských výziev.

Dvojdňová konferencia mala za úlohu oficiálne odštartovať európsky program na podporu vedy, ktorý bude trvať do roku 2020. Druhou časťou podujatia bola séria stretnutí potenciálnych riešiteľov projektov pre Horizont 2020 s inými záujemcami o vytvorenie projektových konzorcií.


Menej byrokracie, viac interdisciplinarity
Horizont 2020, ktorý vystriedal svojho predchodcu, Siedmy rámcový program, by mal priniesť viacero zmien. Tie majú pomôcť zapojiť sa hlavne novším členským štátom, ktoré v minulosti neboli pri čerpaní financií veľmi úspešné.
K hlavným zmenám patrí avizovaná menšia byrokratická záťaž, na ktorú sa vedci v predchádzajúcich rokoch často sťažovali. „Zatiaľ čo predchádzajúce generácie programov mali množstvo rozličných pravidiel, Horizont 2020 uplatňuje všade rovnaké pravidlá. To znamená, že je oveľa jednoduchšie uchádzať sa a participovať na projektoch,“ povedala na konferencii komisárka Máire Geoghegan-Quin. Uviedla tiež, že vedcov čaká v tomto programe väčšia voľnosť, v podobe menej predpisovaných a viac interdisciplinárnych projektov. Ich hlavnou úlohou bude odpovedať na aktuálne výzvy spoločnosti. „Oveľa väčšia pozornosť ako na to, o čom by mal projekt byť, sa bude upierať na jeho význam pre spoločnosť,“ vysvetľuje priority komisárka. Horizont 2020 má podporovať okrem základného výskumu aj malé a stredné podniky. Tie by mali takisto prilákať zjednodušené pravidlá programu, či skrátená doba posudzovania projektov. „Podpora inovatívnych firiem môže byť pre Slovensko extrémne zaujímavá, keďže máte v porovnaní s európskym priemerom vysokú koncentráciu stredných a malých podnikov,“ povedala komisárka.


Excelentnosť nemôže byť všade
Slovensko, ako aj mnohé iné krajiny strednej, východnej a južnej Európy, podľa Máire Geoghegan-Quin nevyužíva svoj potenciál naplno. Dosiahnuť v niektorých odboroch excelentný výskum, mu majú pomôcť správne určené priority, keďže na to, aby mohlo excelovať vo všetkých smeroch, nemá kapacitu. Excelentná veda je popri vedúcom postavení priemyslu a spoločenských výzvach jedným z troch základných pilierov programu.
Podobne sa na tlačovej konferencii vyjadril aj minister školstva, vedy, výskumu a športu, Dušan Čaplovič, ktorý priznal, že Slovensko nebolo pri čerpaní predchádzajúceho programu veľmi efektívne.
„Slovensko má oproti minulým rokom v tejto oblasti obrovský deficit a preto sa realizujú rôzne opatrenia na úrovni APVV, VEGY, KEGY a ďalších agentúr v prepojení na celkový inovačný priestor ministerstva hospodárstva a agentúry, ktoré pôsobia pri ministerstve hospodárstva,“ povedal minister. V kontexte určovania priorít sa odvolával aj na novoprijatú stratégiu pre inteligentnú špecializáciu, kde je zadefinovaných 6 hlavných tematických priorít. Tie majú zabrániť diverzifikácii slovenskej vedy a pomôcť sústrediť sa na body schválené vládou.

Čerpať treba efektívnejšie než v minulosti
V predchádzajúcom Siedmom rámcovom programe využili participanti zo Slovenska viac ako 68 miliónov EUR. V rebríčku úspešnosti sme sa tak zaradili spolu so Slovinskom, Rumunskom a pobaltskými krajinami k najmenej participujúcim krajinám. Najúspešnejší boli slovenskí vedci v oblasti informačných technológií, nanovied, materiálových technológií a na poli bezpečnosti, energetiky a zdravia. Práve toto sú podľa komisárky naše silné stránky, z ktorých by sme mali v Horizonte 2020 ťažiť.
K účasti na programe vyzval vedcov aj nový generálny riaditeľ Spoločného výskumného centra Európskej komisie, Vladimír Šucha. V rámci svojho vystúpenia predstavil úlohu centra v Horizonte 2020, vyzdvihol dôležitosť často opomínaných humanitných a sociálnych vied a správny ľudský potenciál ako taký. „Je to všetko o ľuďoch, Európa potrebuje dobrých a talentovaných ľudí,“ Tvrdí Vladimír Šucha. Práve šikovní a nekonvenčne zmýšľajúci ľudia majú podľa neho pomáhať Európe, čeliť celospoločenským výzvam prostredníctvom vedy.
„Vyzývam vás, nenechajte sa vynechať,“ apelovala v závere svojho vystúpenia komisárka Máire Geoghegan-Quin na vedcov, „zistite ako participovať, nájdite si partnerov a zaregistrujte sa. Nebojte myslieť vo veľkom, pretože Horizont 2020 je o veľkom financovaní, veľkých myšlienkach, veľkých ideáloch a veľkých možnostiach.“ O tom, či jej výzva padla na úrodnú pôdu a či bude Slovensko v Horizonte 2020 úspešnejšie ako v predchádzajúcom programe, sa budeme môcť presvedčiť počas nasledujúcich siedmich rokov.

Odporučiť e-mailom

Komentáre

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta vedy priamo do Vášho e-mailu

* povinné polia