V poradí ide už o druhý pracovný program v Horizonte 2020. Dokument rozdelený na 20 častí s rozsahom viac ako 1000 strán prináša prehľad výziev na nasledujúce dva roky. Celkovo sa na výskumné a inovačné projekty prerozdelí takmer 16 miliard eur.

Podobne ako v rokoch 2014 a 2015 obsahuje aj nový pracovný program v porovnaní so 7. rámcovým programom menej výziev. Na druhej strane sú výzvy širšie koncipované a vo väčšine prípadov tiež umožňujú financovanie viacerých projektov súčasne. Čo však ešte nový pracovný program prináša pre výskumníkov?

Ťažšie začiatky

Samotná príprava pracovného programu bola ovplyvnená najmä jedným dôležitý faktorom, a to nástupom novej komisie a nového komisára zodpovedného za výskum, vedu a inovácie. Nástup novej Európskej komisie na jeseň roku 2014 tiež znamenal spomalenie príprav, v očakávaní jej politických priorít, ktoré by sa mali odzrkadliť v novom pracovnom programe.

Druhým, a pre európsky výskum negatívnym faktorom, bol zámer predsedu EK Jean-Claudea Junckera vytvoriť Európsky fond pre strategické investície (EFSI), známy tiež ako Junckerov plán. Negatívnu reakciu medzi výskumníkmi vyvolalo najmä rozhodnutie použiť z Horizontu 2020 2,7miliardy eur na jeho rozbehnutie.

Túto sumu sa síce nakoniec podarilo znížiť o pol miliardy a od škrtov zachrániť aspoň niektoré časti Horizontu 2020, ako napríklad ERC, Akcie Marie Skłodowska-Curie a Šírenie excelentnosti a rozširovanie účasti, no rozhodnutie zasiahlo najmä výskumné kolaboratívne projekty a Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT).

Kľúčové a horizontálne priority

Samotné výzvy by mali prispieť k napĺňaniu piatich politických priorít Junckerovej komisie. Mali by teda prispieť k tvorbe nových pracovných miest, podporiť rast a investície, podporiť budovanie jednotného digitálneho trhu, či vznik energetickej únie a politiky v oblastí klimatických zmien. Mali by tiež zlepšiť fungovanie vnútorného trhu, posilniť priemysel a v neposlednom rade posilniť aj úlohu Európy ako silného globálneho hráča.

Samotný pracovný program obsahuje 9 horizontálnych priorít, ktoré budú financované z viacerých tematických oblastí. Pre internet vecí budú vyhlásené výzvy v celkovom objeme 139 miliónov eur, zatiaľ čo na technológie pre automatizovanú cestnú dopravu to bude viac ako 100 miliónov eur.

Výskum v oblasti inteligentných a udržateľných miest bude podporený sumou 232 miliónov eur, Priemysel 2020 čiastkou 670 miliónov eur a modernizácia európskej priemyselnej výroby dokonca až jednou miliardou eur. Ďalšie stovky miliónov eur podporia digitálnu bezpečnosť , energetickú efektívnosť, nízkouhlíkovú energetiku, udržateľný rast v morskom a námornom sektore, či bezpečnosť potravín.

Oproti 7. RP sa v ešte väčšej miere skloňujú vo výzvach inovácie a aktivity vedúce k uplatneniu výskumu na trhu. Podporené bude tiež udeľovanie cien za vyriešenie konkrétnych technologických a spoločenských problémov. V takýchto prípadoch udelí Európska komisia za vedecké riešenie vopred stanoveného problému alebo výzvy finančné odmeny.

Na čo pri príprave projektov nezabudnúť

Oproti rokom 2014 a 2015 sa posilnila úloha spoločenských a humanitných vied ako horizontálnej priority vo všetkých oblastiach Horizontu 2020. Čoraz viac projektov by preto malo obsahovať aj túto dimenziu, na čo je veľmi dôležité myslieť už pri ich príprave.

Jednou z dlhodobých priorít, na ktorú dáva EK veľký dôraz, je aj rovnosť pohlaví vo výskume. Adekvátne nastavený pomer medzi pohlaviami sa bude v projektoch vyžadovať ešte dôkladnejšie. Ako ukázali niektoré z posledných výziev, nerešpektovanie tejto priority vedie k znižovaniu udelených bodov v rámci hodnotenia.

Ako na to, keď sa chcete uchádzať o grant? Krátke animované video vám poradí. Zdroj: youtube.com/InnvationUnion

Tri O

Samotný pracovný program bol na poslednú chvíľu ovplyvnený strategickými prioritami, ktoré v júni 2015 prezentoval komisár Carlos Moedas. Tie budú v najbližšom období pre európsky výskum a inovácie kľúčové. Moedas ich definoval ako „tri O“ - otvorené inovácie, otvorenú vedu a otvorenosť svetu.

V rámci otvorených inovácií sa bude Moedas snažiť podporiť kombináciu rôznych zdrojov znalostí, ktoré budú smerovať k inováciám. Zahŕňať majú výskumníkov, podnikateľov, investorov, koncových užívateľov, vlády aj spoločnosť. Cieľom je využívať výsledky, ktoré poskytuje výskum v praxi.

Otvorená veda bude zase predstavovať otvorený prístup k výsledkom výskumu a k dátam, ktoré vyprodukuje. Predpokladá tiež vznik nových aktivít v oblasti posilnenia výskumnej integrity na všetkých úrovniach.

V rámci otvorenosti svetu sa predpokladá posilnenie vedeckej diplomacie a vedecko-technologická spolupráca, ktorá umožní riešiť globálne výzvy.
Tieto priority sa priamo v praxi prejavia v pripravovaných výzvach. Posilnenie medzinárodnej spolupráce je jednou z horizontálnych priorít, a to najmä vo svetle rapídneho poklesu mimoeurópskych partnerov oproti 7.RP v prvých dvoch rokoch. Vo väčšine projektov bude opäť vyžadované takzvané „open access“ publikovanie. Zverejnené výstupy by mali byť dostupné on-line, a to zadarmo.

Novinkou je pilotná aktivita – otvorené výskumné dáta. Cieľom je zverejňovať, poskytovať a sprístupňovať dáta, ktoré vznikli pri riešení projektov, čím sa umožní ich opätovné využitie. Aktivita sa bude týka vybraných tematických oblastí Horizontu 2020.

Hlavné výzvy na najbližšie dva roky

Základnou výzvou, ktorej budú musieť Európska komisia a najmä výskumníci čeliť, je nízka úspešnosť podávaných projektov. V prvých dvoch rokoch klesla v priemere na 14,5%, čo je takmer o 6% menej ako v 7.RP. Sú dokoknca aj oblasti, v ktorých sa úspešnosť pohybuje na úrovni 7%. Doteraz zaznamenaný rekord je až 1,7%. Takáto úspešnosť pôsobí na záujemcov demotivujúco.

Európska komisia doteraz argumentovala, že kvalitné projekty sú napriek tomu stále podporované. Jedným z riešení, ktoré sa budú využívať širšie, bude dvojštupňové hodnotenie žiadostí. Je tu tiež cítiť začínajúci tlak Európskej komisie na to, aby sa úspešné projekty, ktoré nedostali financovanie z Horizontu 2020, financovali na národnej úrovni. Či už z národných zdrojov, alebo zo štrukturálnych fondov.

Hlavnou otázkou ostáva ako ovplyvnia účasť nových členských krajín, ako aj Slovenska, výzvy z už spomínaných štrukturálnych fondov. Horúcim problémom je tiež otázka odmeňovania výskumníkov, ktoré sa oproti 7.RP skomplikovalo. Horizont 2020 sa kvôli tomu stáva pre vedcov z krajín EÚ13 menej atraktívnejším.

Druhou oblasťou, v ktorej panuje neistota, je tlak na znižovanie celkového rozpočtu v Horizonte 2020. V roku 2015 bolo rozhodnuté, že sa v Európskom fonde strategických investícií (EFSI) použijú 2,2 miliardy eur, a nie je vylúčené, že ešte dôjde k ďalším presunom či dokonca škrtom.