Kedy bude podľa vášho názoru možné, aby sa každý človek mohol dať otestovať a zistiť, na aké choroby je z hľadiska genetiky náchylný?

Dnes to už vôbec nie je sci-fi. Máme možnosti a máme aj prístroje, takže si takúto analýzu môžete nechať urobiť aj na Slovensku. Druhá vec je, či o to ľudia budú mať záujem a či poisťovne budú takéto vyšetrenia preplácať, lebo momentálne je to ešte relatívne drahé. Rádovo sa cena pohybuje v tisíckach eur. V budúcnosti ale ceny pôjdu určite dole. No a ďalšia vec je, že takáto analýza nie je nikdy hotová. My totižto vieme prečítať DNA rádovo do týždňa, ale tomu čo je v nej napísané, rozumieme viac s každým ďalším týždňom.

Čo to znamená?

Napríklad ja som si dal spraviť takúto analýzu a každý mesiac dostávam aktualizácie, čo sa z mojej DNA ešte podarilo prečítať. Nie preto, že by bola tak strašne dlhá, ale preto, lebo zisťujú ďalšie nové veci. V podstate si to môžeme predstaviť ako jednu obrovskú knihu plnú písmen. Máme ju síce pred sebou, ale iba postupne dešifrujeme, čo je v nej napísané a čo to pre pacienta znamená. Takáto analýza je kontinuálna, pretože progres v lúštení kódu je rýchly.

Ako ďaleko sme teda v jeho lúštení?

Oveľa ďalej ako včera a veľmi na začiatku oproti tomu, čo bude zajtra alebo o týždeň. Ten vývoj genetiky v rámci analýzy DNA je naozaj extrémne rýchly. Ešte rýchlejší ako pri počítačoch, pričom každý vie, že počítač spred desiatich rokov je dnes nepoužiteľný a počítač kúpený dnes bude nepoužiteľný o ďalších desať rokov. Ešte výraznejšie je to aj s informáciami, ktoré vieme prečítať z DNA.

Aké predispozície na choroby vieme z DNA vyčítať?

Dnes už vieme z DNA vyčítať napríklad geneticky zapríčinené choroby. Pri tých ostatných, zapríčinených prostredím, samozrejme už nestačí prečítať DNA, ale jej prečítaním človek zistí aspoň to, či má väčšie alebo menšie riziko dostať niektoré druhy rakoviny, chronickú formu choroby diabetes a podobne. A to, samozrejme, má informačnú hodnotu.

Zmení génový výskum v budúcnosti radikálne pohľad na medicínu v rámci liečenia bez následkov a prevenciu?

Genetika zmenila medicínu už v minulosti, a to veľmi výrazne už len tým, že sme pochopili, že naše gény determinujú riziko ochorieť na určité choroby. A to, že sme pochopili, že je to tak, malo veľký význam. Dnes vieme toto riziko určiť presnejšie v percentách, kedysi sme vedeli iba to, že tam niekde je. Takže sa posúvame ďalej.

Spomenuli ste, že človek môže zo svojej DNA zistiť veľa, ak má záujem. Čo okrem financií môže spôsobiť, že človek nechce poznať jej analýzu?

Iracionálny strach. Dnes máme strach napríklad z geneticky modifikovaných organizmov, z jadrovej energetiky a mnohých ďalších vecí preto, lebo im nerozumieme. Keď sa mala robiť prvá transplantácia srdca, tak to mnohí ľudia na svete považovali za prekonanie nejakého tabu. Báli sa toho, lebo srdce podľa nich bolo sídlom duše a podobne. Dnes sa už transplantácie robia ako na bežiacom páse a nepozastavujeme sa nad tým. Predpokladám, že podobne to bude aj s genetickými analýzami, hoci dnes má množstvo ľudí pocit, že je hrozné, ak zistíme niečo ako svoj osud. Naša DNA však neobsahuje náš osud. Ten závisí od toho, čo budeme robiť. DNA obsahuje len určité informácie. Ľudia musia pochopiť, že je to iracionálny strach. Keď to pochopia a Slovensko bude mať dosť peňazí na to, aby mohlo financovať deravé zdravotníctvo a ešte aj genetiku v ňom, tak potom bude analýza DNA všeobecne dostupná.