Pokusy začali s trojročným samčekom Figarom. Papagáj sa narodil v biologickom centre Viedenskej univerzity a prejavoval dve vášne: rád jedol a rád sa hral s drevenými paličkami. Aby získal oriešok umiestený za kovovou mriežkou, použil paličku a pritiahol si ho. Potom sa naučil vyraďovať príliš krátke paličky a nechal si iba tie najdlhšie.

Figarov prípad bol už sám o sebe objavom. Používanie nástrojov vo voľnej prírode už síce bolo pozorované u vtákov ako sú pinka, alebo vrana z Novej Kaledónie, ktorá loví hmyz z dier stromov  pomocou konárikov, ale u papagájov sa zatiaľ nezistilo nič podobné.
Papagáj môže počítať, rozlišovať farby, alebo tvary a samozrejme aj hovoriť. Ale aj najslávnejší z nich, Alex, ktorého úmrtiu v roku 2007 venovali noviny The New York Times zvláštny nekrológ, zrejme nedokázal nástroj používať.

Zoológovia potom chceli zistiť, či by mohol byť Figaro vzorom. Dvanásť papagájov rozdelili do dvoch skupín. Prvú skupinu dali ku geniálnemu novátorovi, pred druhou skupinou vedci opakovali proces, avšak bez zvieraťa, iba za pomoci magnetov.
A výsledok? Žiadny vták z druhej skupiny si nedokázal osvojiť nové schopnosti.

V prvej  skupine sa to naopak podarilo trom samčekom. A čo viac: kým Figaro používal svoju paličku ako hrable a musel urobiť viac pohybov, jeho druhovia strčili paličku pod mriežku a orech pritiahli jedným ťahom. „Žiaci, ktorí predbehli učiteľa a použili svoju kreativitu, to je to, čo sme hľadali," zdôrazňuje Alex Kacelnik.

Ostávalo vyskúšať schopnosť papagájov vyrobiť nástroje. Traja vybraní jedinci boli umiestení pred latku. Jeden z nich, Dolittle, použil svoj mocný zobák, aby z nej odštiepil drievko. Druhý papagáj,  Kiwi, sa musel pozerať na Figara, aby ho mohol napodobiť. Tretí z nich, Pipin, pokus ignoroval.

Ovládanie nástrojov bolo vždy zásadným testom pre zaradenie vtákov medzi inteligentné tvory. „Až do 60. rokov minulého storočia sa myslelo, že sú toho schopní len ľudia," upozorňuje Alice Auerspergová z Viedenskej univerzity.

„Potom sa zistilo, že túto schopnosť majú šimpanzy a ďalšie veľké opice. A pomerne nedávno sa ukázalo, že ju majú aj vtáci. Teraz zisťujeme, že táto schopnosť sa získava a potom predáva dedične alebo učením. A to všetko v rámci jedného druhu, ktorý nemá žiadneho nedávneho spoločného predka s človekom," dodáva.

„O vtákoch toho ešte veľa nevieme," hovorí Anick Abourachidová z francúzskeho Národného múzea dejín prírody. „Nie sú tak prístupní, skrývajú sa. Ich schopnosti a rozmanitosti sú ešte málo známe," uvádza.

Zoológovia z Viedenskej univerzity sa teraz hlavne snažia zistiť rozdiely medzi samčekmi a samičkami. A poznávacie schopnosti papagájov kakadu Goffinov momentálne skúmajú v ich prirodzenom prostredí, v indonézskych lesoch.

ČTK