Na júnovej besede z cyklu Rozhovory s vedou, ktoré organizuje Alumni klub STU, sa debatovalo práve o tomto objave, ktorý je už vo fáze klinického testovania. Predseda klubu Martin Báleš predstavil  hosťom Dušana Bakoša ako „chemika medzi intelektuálmi a intelektuála medzi chemikmi.“

Biomimetika - budúcnosť materiálov?

Vývin špeciálneho materiálu, ktorý je dočasne schopný nahradiť kožu trval vyše 15 rokov a bol inšpirovaný štúdiom prírodných systémov - biomimetikou. „My sa vlastne učíme od prírody. Ponúka nám rôzne zaujímavé mechanizmy, ktoré sa snažíme napodobniť,“ opísal tento biologický odbor Dušan Bakoš.  Prírodou sa vedci inšpirujú aj pri rôznych ďalších aplikáciách. Jednou z tých sľubných sú napríklad aj samoregeneračné materiály.

„Papierová koža“

Umelá derma  pripomína krepový papier. Má nerovnomerný povrch, na ktorom sú zblízka viditeľné póry. Náhrada sa aplikuje na otvorenú ranu a po nejakom čase jej pórmi prerastie vrchná vrstva kože, epiderma. „Vytvárame tzv. lešenie, na ktorom sa kultivujú vlastné bunky pacienta,“ vysvetľuje proces profesor Bakoš.
Výskum umelej kože prebieha v spolupráci s Klinikou popálenín a rekonštrukčnej chirurgie na čele s jej prednostom Jánom Kollerom, kde sa momentálne uskutočňujú klinické testy tejto novej zdravotníckej pomôcky.

Cudzí materiál si telo nevšimne

Kožná náhrada je zložená z biomateriálov, pričom podstatnou zložkou je kolagén typu jedna. Ten sa nachádza napríklad v hovädzích šľachách a tvorí podstatnú časť zloženia tabliet pre ľudí s artrózou.
Ďalšou zložkou „umelej kože“ je kyselina hyaluronová, ktorá sa nachádza v medzibunkovom priestore a kĺboch. Dôležité sú aj jej liečivé účinky.  
Všetky použité látky sa nachádzajú ľudskom  tele, a tak po miernej úprave v laboratóriu nevyvolávajú imunitnú reakciu tela, ktorá môže prebehnúť pri klasických kožných transplantátoch.
Rovnako bez imunitnej reakcie zostávajú aj kostné náhrady „z dielne“ tímu profesora Bakoša, ktoré našli uplatnenie v praxi, predovšetkým v zubnej chirurgii.

Výskum dočasného krytu

Rozsiahle popáleniny musia byť okamžite prekryté ochrannou vrstvou. Tím profesora Bakoša na čele s doktorandkou Miroslavou Vittekovou pracuje momentálne na výskume dočasného krytu na báze nanovlákien. V súčasnosti sa na takéto prekrytie používajú upravené kože z ošípaných alebo mŕtvych darcov. Tento výskum je v súčasnosti už vo fáze overovania v laboratóriu na živých bunkách.