Miniatúrne chvostoskoky

Objavené jaskynné živočíchy sú predstaviteľmi bezkrídleho hmyzu zo skupiny chvostoskokov a nemerajú viac ako pol milimetra. Práve miniatúrne rozmery komplikujú ich zber a štúdium.

Autormi opisov troch nových druhov jaskynných chvostoskokov pre vedu sú Dr. Vladimír Papáč, pracovník ŠOP SR – Správy slovenských jaskýň v Liptovskom Mikuláši a Dr. Ľubomír Kováč, docent na Prírodovedeckej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach.     

V jaskyni hmat nahradí zrak

„Tvar tela týchto nových druhov bezstavovcov jednoznačne naznačuje, že sa jedná o adaptované jaskynné formy, ktorých evolúcia v podzemí trvala niekoľko desiatok miliónov rokov.“  hovorí vedúci katedry zoológie Ústavu biologických a ekologických vied Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach doc. RNDr. Ľubomír Kováč, CSc.
Chvostoskoky, ktorých vedecké názvy sú Megalothorax hipmani, Megalothorax carpaticus a Megalothorax tatricus sú prispôsobené tmavému jaskynnému prostrediu. Zrak im nahrádza  množstvo zmyslových chĺpkov, ktorými majú pokrytý povrch tela. Pohyb po hladine vody, či klzkom jaskynnom povrchu im zase umožňujú pazúriky na predĺžených končatinách.   

Mimo jaskyne neprežijú

Jedálniček miniatúrnych živočíchov sa skladá z jaskynných mikroorganizmov a ako konzumenti zabezpečujú rozklad prítomných humusových látok, naplaveného lístia a dreva, či nahromadených netopierích exkrementov na jednoduchšie formy v kolobehu látok.
„Tieto živočíchy poskytujú jeden z ďalších dôkazov, že aj v našich jaskyniach, podobne ako v južnej Európe, prebiehal vývoj špecializovanej jaskynnej fauny. Sú prispôsobené  výhradne na tento typ prostredia, mimo jaskýň neprežívajú,“  vysvetľuje  Ľubomír Kováč.

Viac o tom ako prebiehal zber, popisovanie a skúmanie nových druhov živočíchov pre vedu, či o tom prečo by jaskynné živočíchy na povrchu neprežili, si môžete prečítať v rozhovore s docentom na Prírodovedeckej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach, Ľubomírom Kováčom.