Ako ste tieto miniatúrne živočíchy objavili a ako prebieha ich "zber"?
Ako výskumný tím realizujeme od roku 1998 systematický prieskum jaskynnej fauny na území Slovenska v spolupráci  so Štátnou ochranou prírody SR – Správou slovenských jaskýň v Liptovskom Mikuláši. Postupne sa nám darí odhaľovať jednotlivé formy živočíchov, ktoré naše jaskyne obývajú. Chvostoskoky sú drobné živočíchy a tie tri nové druhy, ktoré sme objavili teraz, majú veľkosť tela okolo pol milimetra. Spozorovať ich v jaskyni preto vyžaduje mať dobrý zrak a skúsenosti. Zbierame ich priamo pomocou štetca alebo pinzety, ale využívame aj odchyt do pascí a tiež zber zvyškov dreva, lístia, či guána netopierov (exkrement pozn.red.), z ktorých tieto miniatúrne živočíchy získavame pomocou špeciálnych aparatúr v laboratóriu.

Ako prebieha popisovanie novoobjaveného živočíšneho druhu, a aký dlhý je to proces?
Po zbere živočíchov v jaskyni prebieha ich identifikácia v laboratóriu pomocou mikroskopu. Často sa jedná o náročné analýzy, keďže je potrebné skontrolovať na povrchu tela jedincov viacero dôležitých identifikačných znakov, ktoré slúžia na ich odlíšenie od príbuzných druhov. Na základe tejto analýzy môžete dospieť už k známemu druhu, ale u drobných živočíchov akými sú chvostoskoky, roztoče, mnohonôžky a pod. občas objavíme v pôde či jaskyni nový druh pre vedu. Ak ste si istý, že máte pred sebou nový druh, je potrebné ho podrobne opísať a nakresliť detailne štruktúry na povrchu tela jedincov, alebo zhotoviť kvalitné snímky z mikroskopu. Takéto opisy sumarizujeme do odborných publikácií v medzinárodných časopisoch, kde ich ešte pred zverejnením posudzujú ďalší špecialisti. Je teda takmer vylúčené, aby došlo k nejakému omylu. Samotný opis nového druhu živočícha môže trvať pár týždňov. Za jeho objavením v jaskyniach sa však skrýva mnoho práce v teréne a aj trochu šťastia, keďže sa ťažko hľadajú.  

V ktorej jaskyni sa tieto živočíchy nachádzajú? Líši sa ekosystém jednej jaskyne nejako zásadne od druhej?
Megalothorax carpaticus je popísaný na základe materiálu nazbieraného vo väčšom počte slovenských jaskýň, prispôsobenia tvaru a štruktúr na povrchu tela na jaskynné prostredie nie sú uňho výrazné a predpokladáme, že obýva aj pôdu na povrchu mimo jaskýň. 

Megalothorax tatrensis bol objavený v štyroch lokalitách Nízkych Tatier – Jaskyňa mŕtvych netopierov, Demänovská jaskyňa mieru, priepasť Starý hrad a Bystrianska jaskyňa. Jeho malý areál výskytu obmedzený iba na malé krasové územia a morfologické adaptácie na jaskynné prostredia naznačujú, že sa jedná o striktne jaskynného živočícha.

Megalothorax hipmani pochádza z niekoľkých jaskýň Nízkych Tatier, Muránskej planiny, Veľkej Fatry a Strážovských vrchov. Je z týchto troch druhov najviac adaptovaný na jaskyne, vidieť to napríklad aj na zreteľne predĺžených pazúrikoch na nohách.    

Jednotlivé jaskyne môžeme rozlíšiť na viacero typov podľa podmienok prostredia. V chladnejších jaskyniach je obvykle aj menej organického materiálu, ktorý slúži ako potravná báza pre organizmy v podzemí. Ak tam aj je prítomný, jeho rozklad je veľmi pomalý vďaka nízkej teplote  a zníženej aktivite mikroorganizmov. Preto je v takýchto jaskyniach aj celkovo nižšia diverzita organizmov. Naopak, teplejšie jaskyne v nižších nadmorských výškach s rozsiahlymi depozitmi guána netopierov sú veľmi bohaté na počet jedincov i počet druhov. Takými sú u nás napríklad niektoré jaskyne Slovenského krasu ako Domica, Jasovská a Drienovská jaskyňa.

Predpokladáte, že je v slovenských jaskyniach ešte veľa neobjavených živočíchov?
Postupne objavujeme v našich jaskyniach ďalšie, pre vedu nové druhy jaskynnej fauny. Už teraz máme pripravené na opísanie ďalšie nové druhy chvostoskokov, ale tiež jaskynných mnohonôžok. V niektorých skupinách bezstavovcov, napríklad roztočov, možno očakávať ďalšie objavy vzácnych špecializovaných foriem.
V súčasnosti je z územia Slovenska známych približne dvadsať striktne jaskynných bezstavovcov, teda troglobiontov. O ich existencii v Západných Karpatoch sa koncom minulého storočia ešte pochybovalo. 

V jaskyniach živočíchy strácajú "nepotrebné" schopnosti a vyvíjajú si nové. Ako dlho trvá, takýto proces a aké špeciálne vlastnosti spájajú jaskynné živočíchy?
Jaskynné prostredie je jedinečné prírodné laboratórium na štúdium priebehu evolučných procesov. Je tu vyrovnaná teplota a vysoká vlhkosť vzduchu, čo nerobí problém väčšine živočíchov. V jaskyniach však bývajú často veľmi obmedzené zdroje potravy v podobe organického materiálu. Živočíchy ich tak musia aktívne vyhľadávať. Niektoré z nich sa živia prítomnými mikroorganizmami a na vrchole potravinovej pyramídy stoja predátori, živiace sa inými živočíchmi. V každom prípade sa jaskynná fauna musí vysporiadať s nedostatkom svetla a potravy. U mnohých z nich došlo v priebehu evolúcie k strate očí a pigmentu, čo je vykompenzované posilnením iných zmyslov, napríklad zmnožením počtu a predĺžením zmyslových chĺpkov na povrchu tela mnohých článkonožcov. Tiež dochádza k predĺženiu kráčavých nôh a tykadiel, jaskynné formy sú tak pohyblivejšie pri vyhľadávaní potravy. U chvostoskokov dochádza zaujímavo aj k predlžovanou pazúrikov na nohách, uľahčuje im to pohyb na hladine vody a klzkom povrchu sintrov (hornina tvorená uhličitanom vápenatým vo forme kvapľov poz.red.). Evolúcia takýchto prispôsobení môže trvať veľmi dlho, na základe doterajších analýz DNA niektorých jaskynných beszstavovcov sa odhaduje až na niekoľko desiatok miliónov rokov. Aj u niektorých našich jaskynných živočíchov možno predpokladať, že sú predstaviteľmi starobylých vývojových línií. Majú veľmi špecifické morfologické znaky a na povrchu mimo jaskýň nemajú v súčasnosti už svoj blízko príbuzný druh, od ktorého by sa dala ich evolúcia odvodiť.    

 Čo by jaskynné živočíchy na povrchu zlikvidovalo?
„Pravé“ jaskynné živočíchy - troglobionty, teda živočíchy striktne viazané na podzemné prostredie, by na povrchu neprežili. Jednak vďaka výkyvom teploty, ale aj vďaka oveľa nižšej vlhkosti vzduchu, na čo nie sú prispôsobené. Pri pozorovaní živých jedincov v laboratóriu pri izbovej teplote už po krátkom čase začínajú trpieť a veľmi rýchlo hynú. V povrchovom prostredí sa navyše vyskytuje oveľa väčšie množstvo rôznych predátorov v porovnaní s jaskyňami. 

Pri slovinskej jaskyni Postojna je populárna minizoo jaskynných živočíchov, v ktorej sa nachádzajú unikátne druhy. Neplánujete niečo také aj pri slovenských jaskyniach?
Čo sa týka Vivária jaskynnej fauny pri jaskyni Postojna, jednoznačným ťahákom pre turistov je slepý mlok jaskyniar vodný (latinsky Proteus anguinus), ktorý je jediným európskym jaskynným stavovcom zaradeným medzi troglobionty.  Vyskytuje sa v podzemných vodách vo viacerých jaskyniach Balkánskeho polostrova. V spomínanom viváriu prezentujú aj veľmi zaujímavé až bizarné jaskynné chrobáky. Nič podobné sa u nás nevyskytuje ani čo sa týka chrobákov. Naše troglobionty patria medzi drobné živočíchy unikajúce pozornosti ľudského oka. Vo vstupnom areáli  jaskyne Domica však nájdeme informačnú miestnosť s možnosťou prezentácie zaujímavých dokumentov o prítomnej jaskynnej faune.