rozhovor Predstavujeme finalistov Startup Awards.SK v kategórii veda: Gas sensor

— Zuzana Vitková

Už tento piatok vyvrcholí startupová sezóna finálovým podujatím súťaže začínajúcich firiem v oblasti moderných technológii na Slovensku. V krátkych rozhovoroch vám preto predstavíme jednotlivých finalistov. Dnes sa rozprávame s Pavlom Kunzom z Elektrotechnického ústavu SAV, ktorý bude prezentovať startup Gas sensor a Katarínou Müllerovou, ktorá je kontaktnou osobou pre oblasť duševného vlastníctva a transferu technológií SAV.

Predstavujeme finalistov Startup Awards.SK v kategórii veda: Gas sensor

Pavol Kunzo, foto: archív Pavla Kunza

Gas sensor je výskumná skupina z Elektrotechnického ústavu Slovenskej akadémie vied. V rámci výskumu sa čiastočne zaoberajú vodivými polymérmi vďaka čomu prišli k zaujímavej aplikácii v oblasti plynových senzorov. Gas sensor nie je typická startup firma, ale R&D startup v rámci Slovenskej akadémie vied. V rámci súťaže Startup Awards.SK prezentujú  plynový senzor  na vodík, ktorý je založený na vodivých polyméroch. 

Ako sa váš plynový senzor líši od tých, ktoré sa bežne používajú?

P.K.: V prvom rade, pokiaľ viem, nikto zatiaľ nevyrába senzor, ktorý by využíval vodivé polyméry. Mnoho senzorov, ktoré sú na trhu, fungujú na princípe paládia(chemický prvok, poznámka redaktora), ktoré do seba absorbuje vodík. Náš senzor žiadne paládium nepotrebuje, čo sa prejavuje hlavne v nižšej výrobnej cene. Druhou výhodou je, že senzor je schopný fungovať pri izbovej teplote a tým pádom je energeticky nenáročný. Mnohé súčasné senzory musia byť vyhrievané na 200 až 400 °C, aby mohli fungovať. Toto v našom prípade nie je potrebné. Navyše za veľmi nízku cenu sa dá vyrobiť mnoho takýchto senzorov.

Na akom princípe teda polymérový senzor funguje?

P.K.: Existuje malá skupina polymérov, ktoré nie sú izolanty, ako sme pri nich bežne zvyknutí. Sú polovodičmi, majú nejakú vodivosť , ktorá sa môže meniť v závislosti od absorpcie konkrétnych plynov. Čiže polymér reaguje s plynmi, ktoré sú v okolí a tým sa, zjednodušene povedané, mení jeho vodivosť.

Aké plyny dokáže detekovať?

P.K.: Rozdelil by som ich na dve skupiny. Jedna skupina sú plyny, ktoré spôsobujú takzvanú deprotonáciu polyméru, ako je napríklad amoniak. Na tieto plyny je najcitlivejší. Druhá skupina sú plyny, ktoré spôsobujú oxidáciu alebo redukciu ako vodík, ktorý má omnoho väčšie uplatnenie než amoniak. Ďalším krokom samozrejme bude tieto dve skupiny odlíšiť.

Kde môžu nájsť tieto senzory uplatnenie?

P.K.: Čo sa týka vodíka, tak je to najmä bezpečnosť. Vodík je v súčasnosti zaujímavý hlavne pre populárnu elektromobilitu, kde sú vodíkové články jednou z technológií, ktorá by mohla priniesť posun. Vodík totiž dokáže uskladniť energiu s väčšou hustotou, ako batérie. Problémom týchto elektrických áut, ktoré využívajú vodíkové články je to, že vodík môže jednoducho unikať. Tým že je výbušný, predstavuje nebezpečenstvo pre posádku.
Čo sa týka samotných aplikácií, keďže robíme najmä základný výskum, snažíme sa náš výstup posunúť smerom k potencionálnym záujemcom, ktorí by túto aplikáciu potiahli ďalej. S tým nám veľmi pomáha Kancelária pre transfer technológií SAV, ktorá má na starosti práve prenos zaujímavých poznatkov, ktoré na akadémii vzniknú, do praxe.
K.M.: Snažíme sa vytipovať a nájsť partnera, ktorý by mal záujem o licenciu na túto technológiu.

Prečo ste sa prihlásili do súťaže startupawards?

K.M.: To som spáchala ja /smiech/. Má to viacero dôvodov. Jedným z nich je, aby pôvodca (Pavol Kunzo, poznámka redaktora) získal skúsenosti z inej oblasti, ako je vedecká a celkový pocit z podujatia. Z toho stretu vedy s obchodom. Ďalším dôvodom je, že skúsenosti vyplývajúce z prípravy tohoto typu prednášky, prezentovania pre inú ako vedeckú obec a podobne, môžeme odovzdať našim ľuďom ďalej. A to aj v prípadoch, ktoré nie sú takto medializované, ale samozrejme budú musieť byť v budúcnosti prezentované. Z podujatia je takisto záznam spracovaný na profesionálnej úrovni, čo môžeme využiť napríklad pri prezentácii tohto senzora verejnosti.
P.K.: Je zaujímavé sledovať stret výskumníckej a obchodníckej oblasti. Nemyslím, že cieľ a záujem vedy a priemyslu sú úplne odlišné a je dôležité ako vedia tieto dva svety komunikovať, aby bol výsledok čo najlepší z hľadiska aplikácie vedeckých poznatkov.

Kde vy osobne vidíte budúcnosť tejto svojej myšlienky?

P.K.: Veľmi zaujímavé by napríklad bolo, keby sa našlo uplatnenie v senzoroch, ktoré môžeme nosiť na ľudskom tele, čo je nové, rozbiehajúce sa odvetvie aplikácií. Práve tým, že náš senzor je polymérny, má perspektívu v súčiastkach, ktoré sú ohybné. A ohybná elektronika, je zaujímavá práve pre takéto “nositeľné“ senzory.

Odporučiť e-mailom

Komentáre

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta vedy priamo do Vášho e-mailu

* povinné polia