Na ústave sa venujete vývoju ekologických metód na kontrolu populácií niektorých lesných škodcov. O čo konkrétne v tomto projekte ide?
Hľadáme  také biologické metódy, ktoré by umožnili kontrolu početnosti lykožrútov, pričom vychádzame z procesov fungujúcich aj v prírode. Akurát sme tieto prírodné mechanizmy trochu posilnili, aby sa vyrovnali napríklad s nárastom populácie škodcu.

Ako sa dá posilniť príroda?
Zamerali sme sa na veľmi zaujímavú hubu, ktorá sa bežne používa ako biopesticíd. Táto huba sa vyskytuje v pôde prakticky všade, kde rozkladá organické látky v prírode podobne ako pleseň. Keď sa dostane do styku s hmyzom, premení sa  na parazita. Hmyz infikovaný jej spórami hynie, pričom postihnutý jedinec slúži ako potrava pre jej rast a následné rozmnoženie. 

Pri lykožrútoch sa to dá dobre využiť, pretože  časť z nich zimuje pod kôrou, ale časť vyletí a zimuje v pôde. Lykožrúty zimujúce v pôde, sa môžu infikovať touto hubou a roznášať si infekciu medzi sebou. 

Ako ovplyvňujete to, aby sa ich infikovalo čo najviac?
Urobili sme rozsiahly screening územia západných Karpát a vyizolovali sme okolo 300 izolátov tejto huby. Z nich sme následne vyselektovali  cez 120 kmeňov, ktoré sa množia na umelom médiu, a ktoré sme potom testovali na účinnosť voči lykožrútovi.  Momentálne testujeme odolnosť huby voči niektorým environmentálnym vplyvom. Keď  testy skončia, mali by sme mať prinajmenšom jeden veľmi kvalitný kmeň s veľmi vysokou mortalitou pre lykožrúta. Tento kmeň musí byť zároveň do určitej miery odolný voči UV žiareniu, vyššej teplote a dá sa  využívať ako biopesticíd.  Nemuseli by sme nič poprašovať,  stačilo by lykožrúty cielene infikovať.

Ako takáto cielená infikácia prebieha?
Lykožrúty produkujú chemické látky, ktoré využívajú na vzájomnú  komunikáciu. Naša predstava je taká, že by sme použili lapače so spórami huby, do ktorých by sme škodcu nalákali pomocou feromónov. Keďže feromóny sú druhovo špecifické, do lapačov priletia len lykožrúty. Po tom ako sa infikujú, môžu odletieť, čím infekciu roznášajú medzi sebou.

Kontrola exponovaného dreva počas terénnych experimentov

Je táto huba nebezpečná iba pre lykožrúty, alebo aj pre iné druhy hmyzu?
Dôležité je, že nebudeme používať kmene huby pôvodom povedzme z  Afriky, ale tunajší kmeň, ktorý sa vyskytuje v našej prírode. Naším zámerom je vytvoriť efektívnejšie podmienky pre cielené infikovanie lykožrútov, aby nám pomohla bojovať proti týmto lesným škodcom.

Na boj proti lykožrútom ale máte aj inú metódu.
Áno, pracujeme aj na využití SIT metódy (Sterile Insect Technique – metóda sterilného hmyzu, pozn. red.). Je to metóda využívaná na boj s kľúčovými hmyzími škodcami, ktorá sa v Európe využíva relatívne málo. Používajú ju hlavne v Japonsku a na americkom kontinente. Zdá sa, že lykožrút by mohol byť v budúcnosti na Slovensku jedným z týchto dominantných škodcov.

Ako SIT funguje?
V špeciálnom zariadení umelo vyprodukujeme samcov tohto škodcu v obrovských objemoch. Potom ich ožiarime takou dávkou ionizačného žiarenia, aby sa zničili ich pohlavné bunky, ale jedince pritom ostávajú fyziologicky funkčné. To znamená, že samce sa dokážu spáriť so samičkou, lietať, kŕmiť sa, akurát sú neplodné. U hmyzu funguje taký mechanizmus, že samička, ktorá sa raz spárila, už párenie väčšinou nevyhľadáva. Je to totiž pre nich energeticky nevýhodné. Pri párení  samička dostáva informáciu, že je oplodnená, ale nevie, že sterilným samcom. Čím viac sterilných samcov vypustíte, tým je väčšia pravdepodobnosť zníženia populácie škodcu.    

Ako ďaleko ste vo výskume tejto metódy?
Končíme výskum, ktorý sa zaoberá vplyvom ionizačného žiarenia, takže to vyzerá dosť perspektívne.  Lykožrúty veľmi dobre reagujú v tom zmysle, že dávka ktorá ich vysterilizuje, nijako dramaticky neublíži ich fyziologickému stavu. Momentálne pracujeme na metóde, vďaka ktorej by sme dokázali týchto samcov vyprodukovať a po ožiarení ich vypúšťať do prírody. Tým pádom by sme mohli bez pesticídov, chémie a iných závažných zásahov do prírody riešiť problém tohto škodcu. 

Akú veľkú hrozbu predstavujú lykožrúty pre slovenské lesy v súčasnosti?
Lykožrút je za normálnych okolností súčasťou prírody a má v nej sanitárnu úlohu. Napáda iba slabé, staré stromy, ktoré sú staršie ako 60 rokov. Takýto strom lykožrúty postupne zabijú a les sa revitalizuje. Po tejto stránke je lykožrút v prírode veľmi dôležitý. Problém je, keď sa dostáva do hospodárskych lesov mimo chránených území, v ktorých sa stromy pestujú na produkciu. Ďalšou problémovou oblasťou sú kalamitné oblasti, napríklad v Tatrách. Pri kalamite v roku 2004 spadla obrovská časť lesa a lesníci nemohli fyzicky zvládnuť odstrániť všetko popadané drevo. To spôsobilo úplne úžasnú situáciu pre lykožrúta a roky, ktoré prišli po kalamite, boli vďaka dostatku potravy veľmi priaznivé pre jeho rozmnožovanie. No popadané čoskoro drevo nestačilo kryť potreby prudko rastúcej populácie a lykožrúty začali napádať aj zdravé stromy. Dnes  je väčšia časť smrekových tatranských lesov zničená. Samozrejme, že aj v Tatrách sa les revitalizuje, ale trvá to veľmi dlho a aktuálny stav je bohužiaľ žalostný. 

V čom spočívajú hlavné pozitíva metódy SIT?
Je to hlavne environmentálne hľadisko, pretože do prírody nedávate jediný gram insekticídu. Napríklad vrtivka mediteránna je jeden z celosvetovo najvýznamnejších škodcov. Dokáže zdecimovať ekonomiku celých štátov, lebo napáda okolo 250 druhov tropických rastlín. Je schopná veľmi rýchlo sa rozmnožovať a jednou z dominantných plodín ktoré napáda, sú komerčne dôležité citrusy.  Pri boji s touto muchou sa v mnohých oblastiach čoraz viac presadzuje SIT metóda.

V severnej Afrike, ktorá je významným producentom pomarančov sa bohužiaľ stále robia postreky. Niektorí pestovatelia uvádzajú až  14 postrekov za sezónu. Keď takýto pomaranč dostanete, je síce na pohľad veľmi pekný, ale určite nie zdravý. Navyše, ekosystém v pomarančovom sade úplne zničený. Keď však postreky vylúčite a použijete SIT metódu, tak sa do sadu opäť vracajú aj prirodzení nepriatelia škodcu ako dravý hmyz, jeho paraziti a znova sa v ňom začína osídľovať zložka, ktorá škodcu napomáha likvidovať. Metódou SIT nielen že likvidujete škodcu, ale vytvárate aj podmienky na to, aby bol pod kontrolou prirodzených regulačných faktorov.To by sme chceli dosiahnuť aj u nás a práve lykožrút môže byť prvým takýmto príkladom.

Pestrokrovečník mravenčí so svojou korisťou lykožrútom smrekovým.

Koľko stoja tieto nové metódy v porovnaní s tradičnými?
Je rozdiel medzi krátkodobou a dlhodobou cenou, keďže ide o dlhodobý proces. Keď zasadíte strom, tak čakáte ďalších 60 rokov na to, aby ste ho mohli zoťať a zarobiť na ňom. Ale dovtedy ho musíte chrániť, aby sa nestalo, že po tridsiatich rokoch vám ho niečo napadne, zničí a nemáte z neho nič. 

Keď si zoberiete feromónové  lapače, ktoré sa u nás používali a dodnes používajú na likvidáciu lykožrútov, tak náklady sú také isté. Rozdiel je v tom,  že keď nahradíte feromónové  lapače napríklad infikátormi so spórami huby, o ktorej sme sa bavili, tak rozšírite infekciu aj v rámci celej populácie.Tým pádom sa znásobí aj komerčný efekt. Prijatie týchto nových metód závisí skôr od otvorenej mysle ľudí. Potom uvidia, že výsledok je lepší a že sa to oplatí skúsiť.