Záchranári musia často čeliť rôznym krízovým podmienkam, ktoré pre nich predstavujú často veľké výzvy. Napríklad horskí záchranári sa musia popasovať s extrémne chladným a nepriaznivým počasím, hasiči zase s extrémnym teplom a dymom. Aj záchranná zdravotná služba čelí nevyspytateľným situáciám v závislosti od prípadu, ku ktorému sú zavolaní. Nie vždy sú však najlepšie ochránení od nebezpečenstva, ktoré im hrozí.

Medzinárodné konzorcium vedcom vyvíja v rámci projektu SAFEPROTEX nový typ oblekov, ktorý by mal záchranárov ochrániť pre takýmito nástrahami.  

„Vyvíjame ochranné oblečenie pre záchranárske služby, ktoré čelia rôznym riskantným situáciám. Snažíme sa pritom zachovať pre koncových užívateľov pohyblivosť a komfort,“ povedala projektová koordinátorka Silvia Pavlidou z Grécka.

Do projektu v hodnote 4,2 mil. eur sa zapojil aj slovenský Výskumný ústav chemických vlákien. Nejde o verejnú vedeckú inštitúciu, ale o súkromnú firmu.

Spoločnosť sa zaoberá výskumom a vývojom v oblasti polymérnych systémov,  využívaných vo výrobe vlákien, fólií a plastov.

„Projekt SAFEPROTEX sa zameriaval na vývoj nových, vysoko odolných odevov pre zložky záchranného systému s využitím progresívnych (najmä nano) materiálov. Výstupom projektu boli prototypy uniforiem a výstupy v oblasti progresívnych aditív, koncentrátov, vlákien, tkanín, atď. Takéto odevy majú priame použitie predovšetkým u záchranných zložiek,“ uviedol Martin Budzák, generálny riaditeľ Výskumného ústavu chemických vlákien.

Viacnásobné riziko

Pri vývoji nových oblekov sa kládol dôraz na ochranu voči viacnásobnému riziku a vylepšenie mechanicko-fyzikálnych vlastností - oblečenie malo zvládať extrémne poveternostné podmienky, lesné požiare, malo byť odolné voči vode, vetru, radiácii, teplu a zime a taktiež malo odolať rôznym chemikáliám, či horľavým kvapalinám.

Dôraz sa tiež kládol na dlhšiu životnosť odevov a väčší komfort. „Zaoberali sme sa aj komfortom používateľa. Záchranári môžu byť napríklad vystavení teplotným výkyvom, ale ak k tomu náhle dôjde, musia sa cítiť pohodlne,“ tvrdí Pavlidou.

„Preto sme do oblekov vložili termoregulačné vrstvy, takže teplota ostáva prijateľná a bez dopadu na svižnosť používateľa,“ dodala.

Záchranári sú spokojní

Vývoj oblekov zahŕňal celý reťazec technológie výroby funkčných textílií - od vývoja polymérov cez vývoj funkčných vlákien až po aplikáciu nových systémov finálnych úprav plošných textílií a vlastný dizajn prototypov.

Projektový tím sa teda snažil vyvinúť na začiatku úplne nové materiály, z ktorých sa mali obleky vyrobiť. Vedci tiež inovatívnym spôsobom ošetrili povrch textilu, aby spĺňal podmienku vodovzdornosti a mal samočistiace a antimikrobiálne vlastnosti.

Takto vznikli celkovo tri prototypy, ktoré v súčasnosti testujú dva záchranárske tímy v Grécku a Španielsku.

„Záchranárske tímy boli do projektu zahrnuté už od úplného začiatku. Pomohli nám identifikovať ich hlavné potreby a očakávania od koncového produktu,“ hovorí Pavlidou.

„Mali sme veľmi dobrú spätnú väzbu na prototyp, navrhnutý pre požiare. Záchranári sa v ňom cítili pohodlne a necítili príliš tepla a to ani keď boli priamo vystavení ohňu,“ dodáva.

Nakoniec je však možné aj to, že uplatnenie nájdu len jednotlivé technologické postupy. Dvaja výrobcovia záchranárskych oblekov z Grécka a Španielska totiž už prejavili záujem o niektoré kľúčové inovácie a chceli by ich používať pri výrobe vlastných oblekov.