Človeku by také množstvo cholesterolu, ktoré koluje ľadovým medveďom v krvi, spôsobilo závažné ochorenie obehového systému.

Zvieracím obyvateľom ľadových púští však pomáhajú zvláštne mutácie génu, ktoré sa u nich vyvinuli po tom, čo sa počas evolúcie pred 500 000 rokmi vývojovo oddelili od hnedých medveďov.

Vyplynulo to zo štúdie tímu Rasmusa Nielsena z Kalifornskej univerzity v Berkeley, ktorý skúmal genetickú informáciu 79 grónskych ľadových a desiatich hnedých medveďov zo Škandinávie, Kanady a Aljašky.

Podľa Nielsenovej teórie sa hnedé medvede vydali počas teplejšieho obdobia medzi dvoma ľadovými dobami ďaleko na sever. Keď sa však vrátila zima, more ich odrezalo od možnosti návratu, a oni sa tak museli prispôsobiť krutým arktickým podmienkam. Väčšinu energie sa naučili získavať z tulenieho tuku.

Hlavný rozdiel medzi hnedým a ľadovým medveďom spočíva podľa štúdie práve v schopnosti spracovávať tuk. Obehový systém arktických šeliem dokáže lepšie odvádzať cholesterol z krvi, a znižovať tak riziko ochorení, ako je napríklad infarkt. Pretože žijú v oblasti, kde je stály nedostatok pramenitej vody, naučili sa vyrábať si sami väčšinu potrebných tekutín ako vedľajší produkt štiepenia tukov v tele.

Vedci dúfajú, že by im tento výskum mohol pomôcť pri vývoji nových spôsobov liečby ochorení srdca a obehového ústrojenstva u ľudí.

ČTK