Pytliactvo, vírusy a etické dilemy. Čo vyhubí africké opice?

Tomáš Tokár

Veľké africké primáty, šimpanz a gorila patria dlhodobo medzi najviac ohrozené živočíšne druhy na zemi. Pytliactvo a likvidácia životného prostredia v dôsledku rozširovania poľnohospodárskej pôdy boli a sú hlavné faktory ohrozujúce ich prežitie. Najnovší výskum navyše ukazuje, že k najväčším nepriateľom afrických opíc môžeme zaradiť aj niektoré infekčné ochorenia.

Pytliactvo, vírusy a etické dilemy. Čo vyhubí africké opice?

Samec gorily nížinnej (Gorilla gorilla), autor fotografie: Ryan E. Poplin

Autor je absolventom doktorandského štúdia na Katedre Biofyziky, UPJŠ v Košiciach. V súčasnosti pôsobí ako postdoc v Princess Margaret Cancer Centre, v Toronte.

Podrobnejšie dáta o mortalite a moderná molekulárna diagnostika, ktorá umožňuje vedcom presnejšie určiť príčinu smrti, naznačujú, že šimpanzy a gorily sú obeťou virulentných patogénov ďaleko častejšie, než sa pôvodne myslelo.

Obzvlášť znepokojujúce je, že sa často jedná aj o vírusy, ktorými sa divoko žijúce zvieratá nakazili od ľudí, najpravdepodobnejšie od terénnych výskumníkov a turistov, s ktorými prichádzajú do kontaktu.

Menej známa hrozba

Výskum odhalil že ľudské respiračné vírusy sú v niektorých oblastiach príčinou smrti až u polovice všetkých uhynutých šimpanzov a goríl.

Ešte ďaleko väčšou hrozbou sa však zdá byť ebola, ktorá v roku 2004 doslova vyhubila celú populáciu goríl v národnom parku Odzvala v Kongu.

Odhaduje sa, že od roku 1976, v ktorom bol u človeka zaznamenaný prvý prípad tohto ochorenia, zabila ebola asi 5000 goríl horských (Gorilla beringei). To je v súčasnosti celkový počet populácie goríl. Zdá sa, že záchrana týchto ohrozených druhov si bude vyžadovať nielen zamedzenie pytliactva a ochranu biotopov, ale aj efektívnu ochranu pred črtajúcou sa epidemiologickou hrozbou.

Očkovanie divých zvierat

V tomto smere sa očkovanie javí ako účinný nástroj ochrany. Myšlienka očkovania divokých zvierat pritom nie je nová. Rozsiahle očkovanie, predovšetkým líšok, s použitím návnad naplnených orálnou vakcínou, prakticky vyhubilo besnotu vo väčšine Európy. V minulosti už v Afrike úspešne prebehlo dokonca aj očkovanie samotných primátov. Počas epidémie obrny v Gombe, v Tanzánii, prebehlo v roku 1966 očkovanie tamojšej populácie šimpanzov. V roku 1991 boli zase v pohorí Virunga, vo východnej Afrike, očkované proti osýpkam gorily.

Sporné testovanie

Očkovanie primátov proti ľudským respiračným vírusom či dokonca ebole, by mohlo dramaticky zvýšiť šance na ich prežitie. Celá vec však naráža hneď na niekoľko problémov. Odhliadnuc od finančných nákladov spojených s vývojom, testovaním a aplikáciou vakcín, ako aj od odporu niektorých ochranárov volajúcich po udržiavaní “prirodzenej rovnováhy“, je tu aj nemalé riziko, spojené s očkovaním zvierat žijúcich vo voľnej prírode.

Divoké zvieratá musia neustále čeliť v prírode prirodzene sa vyskytujúcim patogénom, zraneniam, často aj nedostatku potravy a fyzickej námahe. Niektoré typy vakcín obsahujú síce oslabené, ale stále živé a rozmnožovania schopné patogény, najčastejšie vírusy, ktoré pre imunologicky stresované zvieratá predstavujú riziko infekcie. Na rozdiel od človeka však nemôžu v prípade potreby vyhľadať lekársku pomoc a prípadné komplikácie by pre ne mohli mať fatálne následky. Navyše, ak by vírus  prepukol v ochorenie, mohol by zmutovať do virulentnejšej formy, rozšíriť sa a ohroziť tak okolitú populáciu zvierat. Bezpečnosť týchto očkovacích látok musí byť preto dôkladne preverená rozsiahlym testovaním.

Pri vývoji ľudských vakcín toto testovanie spravidla zahŕňa predklinické štúdie na zvieracích modeloch, obvykle na myšiach, prípadne na niektorých nižších opiciach (makakoch). Po nich nasledujú klinické pokusy na ľuďoch. V prípade veterinárnych vakcín určených na epidemiologickú ochranu voľne žijúcich primátov sa však vynára zaujímavý paradox súvisiaci s etikou takéhoto výskumu.

Práva šimpanzov v zajatí

Pred niekoľkými týždňami publikoval prestížny časopis PNAS (Proceedings of National Academy of Sciences) výsledky niekoľkoročných pokusov s veterinárnou vakcínou proti ebole-Zair, ktorá je najrozšírenejším a najnebezpečnejším kmeňom vírusu eboly napádajúcim aj ľudí.

Vakcína bola testovaná na laboratórnych makakoch a neskôr na šimpanzoch žijúcich v zajatí [Warfield et al., PNAS, 2014]. Jedná sa o vôbec prvý prípad, v ktorom boli zvieratá žijúce v zajatí použité na testovanie vakcíny určenej pre voľne žijúce zvieratá. Vývoj tejto vakcíny bol pritom podľa autorov motivovaný výhradne snahou o záchranu ohrozených primátov. Je však možné, že sa bude jednať aj o poslednú takúto štúdiu.

V súčasnosti sú Spojené štáty jedinou krajinou západného sveta, kde je laboratórne použitie šimpanzov za účelom biomedicínskeho výskumu podobného druhu stále legálne (ďalšími sú Gabon a čiastočne aj Čína). To sa však môže zakrátko zmeniť. Podľa novej úpravy amerického zákona o ohrozených druhoch, ktorú navrhuje FWS (United States Fish and Wildlife Service), majú mať šimpanzy žijúce v zajatí ,,rovnaký právny status ako voľne žijúci príslušníci daného druhu“.

Ako chrániť primáty efektívne?

Ak, v súlade s týmto návrhom, biomedicínske laboratória v USA  „zlikvidujú“ populáciu laboratórnych šimpanzov, bude to znamenať významne spomalenie, ak nie úplný koniec, vývoja veterinárnych vakcín proti ebole a ďalším ochoreniam ohrozujúcim prežitie afrických primátov. Paradoxne tak proti sebe stoja práva zvierat žijúcich v zajatí a práva druhov, ktorých ďalšie prežitie si vyžaduje našu pomoc a aktívnu ochranu.

Aj keď má táto dilema bezpochyby svoju etickú rovinu, jedná sa v skutočnosti predovšetkým o politický problém. Citlivejšia a premyslenejšia úprava legislatívy a výstavba nákladnejších, no humánnejších laboratórnych zariadení by boli kompromisom, ktorý by uvítali ako vedci, tak aj aktivisti za práva zvierat (voľne žijúcich, aj tých laboratórnych).

Každopádne, v snahe splatiť etický dlh voči generáciám pokusných zvierat, ktoré svoj život prežili v klietkach laboratórií, by sme  určite nemali zabudnúť na ďaleko väčší dlh. Voči voľne žijúcim zvieratám, ktoré zatiaľ zúfalo a bez pomoci čelia epidemiologickej hrozbe, na ktorej má svoj podiel aj človek

Odporučiť e-mailom

Komentáre

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta vedy priamo do Vášho e-mailu

* povinné polia