Tím Davida Fishera z Massachusettskej všeobecnej nemocnice v Bostone vystavoval myši účinkom UV žiarenia niekoľko týždňov. A to v takej miere, ktorá zodpovedá situácii, keď sa človek so svetlou kožou denne opaľuje na poludnie 20 až 30 minút na plážach Floridy.

U myší sa po týždni objavila zvýšená hladina beta-endorfínov v krvi a boli odolnejšie voči bolesti. Podobne ako heroín alebo morfín sa tieto endorfíny viažu na opioidné receptory, čím znižujú vnímanie bolesti. Ak sa skúmaným hlodavcom podali lieky, ktoré účinok „hormónu šťastia“ utlmili, dostavili sa abstinenčné príznaky ako napríklad trasenie.

Myši, u ktorých sa kvôli genetickej zmene nevytvorili žiadne beta-endorfíny, boli naopak po vystavení UV žiareniu citlivejšie voči bolesti a po podaní liekov nevykazovali symptómy abstinencie. „Je prekvapujúce, že sme geneticky naprogramovaní, aby sme boli závislí na niečom tak nebezpečnom, ako je UV žiarenie, ktoré je zrejme najrozšírenejším karcinogénom na svete,“ cituje agentúra DPA autora štúdie Davida Fishera.

Túžba po slnečnom žiarení je pritom podmienená evolúciou, domnievajú sa americkí vedci. Jeho pôsobením sa totiž v koži vytvára vitamín D, ktorý je dôležitý pre stavbu kostí.

V momente ako UV žiarenie prejde pokožkou, dajú sa do pohybu najrôznejšie mechanizmy a bunky vytvoria proteín Proopiomelanocortin (POMC). Ten je nevyhnutný pre tvorbu hormónu produkujúceho melanín, vďaka ktorému pokožka zhnedne. Z proteínu POMC vznikajú aj spomenuté beta-endorfíny, ktoré tlmia bolesť.

ČTK