Periodická tabuľka sa začiatkom roka rozrástla o štyri super ťažké prvky, ktoré objavili vedci z Japonska, Ruska a Spojených štátov. Donedávna prvky figurovali len pod ich protónovými číslami 113, 115, 117 a 118. Najnovšie však už majú vlastné názvy. Nihónium, moskóvium, tenés a oganesón.

Chemické a fyzikálne kuriozity

Prvky, ktoré doplnili Periodickú tabuľku, sú výnimočné tým, že sú syntetizované v extrémne malých množstvách – desiatok až stoviek atómov. Navyše existujú len niekoľko stotín sekundy. „Sú to vlastne také chemické a fyzikálne kuriozity,“ uviedol predseda Slovenského národného komitétu IUPAC Milan Drábik v rozhovore, ktorý sme zverejnili pri príležitosti ich oznámenia.

Za super ťažké objavené prvky považujeme preto, že majú najvyššie počty protónov a neutrónov v atómoch spomedzi všetkých prvkov v Periodickej tabuľke.

Na základe uvedených protónových čísiel mali prvky doteraz pridelené dočasné názvy Ununtrium (113), Ununpentium (115), Ununseptium (117) a Ununoctium (118). Proces pomenovania nových chemických prvkov totiž môže trvať jeden až dva roky.

Názvy navrhli laboratóriá, v ktorých dané prvky oficiálne objavili. Podmienkou pritom bolo, že môžu byť pomenované len po jednej z ich chemických, alebo fyzikálnych vlastností, mytologickej postave, mieste, krajine, alebo vedcovi.

Nové názvy štyroch super ťažkých prvkov boli vyhlásené v júni tohto roku.

Pocta žijúcemu vedcovi

Po tom, čo chemická únia IUPAC zverejnila návrhy nových názvov, nasledovala päťmesačná prestávka, počas ktorej sa do diskusie o pomenovaniach mohla zapojiť aj verejnosť. Prestávka na diskusiu trvala tak dlho aj preto, že sa názvy budú používať po celom svete a každá krajina preto dostala možnosť zvážiť svoju verziu pomenovania.

Na Slovensku viedli túto diskusiu Slovenský národný komitét IUPAC a Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Na základe ich rokovaní sa prijali nasledujúce slovenské názvy:
   • prvok 113 – nihónium (Nh) – z angl. Nihonium,
   • prvok 115 – moskóvium (Mc) – z angl. Moscovium,
   • prvok 117 – tenés (Ts) – z angl. Tennessine,
   • prvok 118 – oganesón (Og) – z angl. Oganesson.

Podľa informácií zverejnených v oficiálnom vyhlásení IUPAC komisia nakoniec názvy prijala v pôvodnom, navrhnutom znení. Medzičasom síce dostala niekoľko žiadostí o prijatie iných názvov, no podľa súčasných pravidiel môžu návrhy podávať len objavitelia prvkov.

Každý z nových názvov má svoj význam

Anglický názov Nihonium je odvodený zo slova Nihon, čo je japonské označenie pre Japonsko a v doslovnom preklade znamená „Krajina vychádzajúceho slnka“. Na podobnom princípe sú založené aj označenia Moscovium a Tennessine. Zatiaľ čo prvé odkazuje na moskovskú oblasť, druhý názov je odvodený z amerického Tennessee.

Jediný názov, ktorý nevychádza z geografickej oblasti, je oganesón. Napriek tomu, že pomenovanie bolo do veľkej miery očakávané, je značne výnimočné. Jeho anglický originál Oganesson bol vytvorený na počesť ruského vedca Yuriho Oganessiana, ktorý sa zaslúžil o objavenie viacerých super ťažkých prvkov a významne prispel k pokroku v jadrovej fyzike super ťažkých jadier. Ide však o druhý prvok v histórii, ktorý ponesie meno žijúceho vedca.

Prvý takýto prvok bol v roku 1993 nazvaný po americkom jadrovom chemikovi Glennovi Seaborgovi. Komisia IUPAC najskôr názov zamietla, keďže pôvodne rozhodla, že prvky nemôžu byť pomenované po žijúcich vedeckých osobnostiach. Nakoniec však ustúpila a seaborgium s protónovým číslom 106 sa zaradil do Periodickej tabuľky prvkov.

Prvky, ktoré tento rok rozšírili Periodickú tabuľku doplnili siedmu periódu. V tej nájdeme prvky s vysokým počtom protónov sústredeným v ich atómových jadrách, ktoré sú menej stabilné ako prvky s nižším počtom protónov. Pre vedcov však ukončenie periódy neznamená aj koniec hľadania a chcú ďalej pokračovať v objavovaní ešte ťažších prvkov.