Lekárska univerzita v Galvestone prvýkrát ohlásila úspech s laboratórnym pestovaním pľúc v roku 2010, vtedy sa však projekt týkal len dýchacieho orgánu potkanov. Pokiaľ terajšie ľudské pľúca budú fungovať, čo zatiaľ ostáva veľkou neznámou, bude to znamenať veľkú nádej pre ľudí čakajúcich na transplantáciu pľúc.

Základ vypestovaných pľúc pochádza od dvoch detských darcov. Deti umreli následkom zranenia, pravdepodobne pri autonehode. Vedci z ich orgánov, ktoré nebolo možné použiť k transplantáciám, ale ktorých časti si zachovali funkčnosť, odstránili živé bunky.

Zostala tak len akási „kostra“ z kolagénu a elastínu, teda základných zložiek spojivových tkanív. Na toto „lešenie“ potom výskumníci umiestnili bunky z iných pľúc a takto zrekonštruovaný orgán vložili do výživnej kvapaliny.

Po štyroch týždňoch v tomto roztoku vedci získali celé ľudské pľúca, ktoré boli oproti tým pôvodným z ľudského tela „len ružovejšie, jemnejšie a menej husté". Následne proces úspešne zopakovali s druhým párom pľúc.

Hoci je práca lekárskej univerzity v Galvestone medzníkom v regeneratívnej medicíne, na pľúca vypestované v laboratóriách si budú musieť prví pacienti počkať najmenej 12 rokov, uviedla Joan Nicholsová, ktorá na výskume pracuje. Teraz budú špecialisti overovať funkčnosť laboratórne pestovaných pľúc na prasatách.

ČTK