Tím výskumníkov z Ústavu pre molekulárnu biológiu na Queenslandskej univerzite pracoval niekoľko rokov na premene kmeňových buniek z ľudskej kože na takzvaný organoid, teda malú umelú napodobeninu skutočného orgánu. Zatiaľ ide síce len o miniobličku, veľkú niekoľko milimetrov, ale vedci chcú teraz pracovať na jej zväčšení.

„Je to po prvýkrát, kedy sa niekomu podarilo dotiahnuť kmeňové bunky do formy funkčných jednotiek obličiek," povedal denníku Brandon Wainwright z Queenslandskej univerzity. „Je to úžasný proces - ako stavba z lega, ktorá sa stavia sama," dodal.

Vedci metodicky skúmali, ktoré gény sa počas vývoja obličky aktivujú a deaktivujú. Potom vložili kožné bunky do embryonálnych buniek, ktoré sa dokážu „sebaorganizovať" a tvoriť štruktúru ľudského tela.

Terajší prielom by mohol podľa vedcov v priebehu troch až piatich rokov umožniť, aby lekári naprávali obličky strácajúce funkčnosť už v raných fázach. Namiesto toho, aby čakali, kým sa zhorší ich funkcia natoľko, že je nutné ich transplantovať, do nich zavedú vypestované organoidy. To by zároveň znížilo veľký a často neuspokojený dopyt po náhradných orgánoch, na ktoré sa čaká dlhé roky.       

Vypestované obličky medzitým urýchlia a zlepšia testovanie nových liekov. Ľudské obličky sú obzvlášť zraniteľné na testovanie, takže nájsť účinné lieky je nákladné a časovo náročné.

Rakúski vedci zase tento rok z kmeňových buniek úspešne vypestovali „minimozgy", ktoré kopírujú zložité ľudské mozgové tkanivá. Trojrozmerné zhluky buniek, zodpovedajúce mozgu embrya, by mali pomôcť lepšie pochopiť mechanizmy vývoja ľudského mozgu a príčiny niektorých vývojových porúch.

ČTK