Austrálski vedci vypestovali prvú obličku z kmeňových buniek

Austrálski vedci vypestovali prvú obličku z kmeňových buniek. Tento prielom by mal zrýchliť vývoj liekov na obličky a v budúcnosti by dokonca mohli umelé orgány umožniť lekárom opravovať poškodené obličky aj bez transplantácie. Napísal to britský denník DailyTelegraph s odkazom na štúdiu vydanú v časopise Nature Cell Biology.

Austrálski vedci vypestovali prvú obličku z kmeňových buniek

Ilustračná fotografia, zdroj: flickr.com, U.S. Army Environmental Command

Tím výskumníkov z Ústavu pre molekulárnu biológiu na Queenslandskej univerzite pracoval niekoľko rokov na premene kmeňových buniek z ľudskej kože na takzvaný organoid, teda malú umelú napodobeninu skutočného orgánu. Zatiaľ ide síce len o miniobličku, veľkú niekoľko milimetrov, ale vedci chcú teraz pracovať na jej zväčšení.

„Je to po prvýkrát, kedy sa niekomu podarilo dotiahnuť kmeňové bunky do formy funkčných jednotiek obličiek," povedal denníku Brandon Wainwright z Queenslandskej univerzity. „Je to úžasný proces - ako stavba z lega, ktorá sa stavia sama," dodal.

Vedci metodicky skúmali, ktoré gény sa počas vývoja obličky aktivujú a deaktivujú. Potom vložili kožné bunky do embryonálnych buniek, ktoré sa dokážu „sebaorganizovať" a tvoriť štruktúru ľudského tela.

Terajší prielom by mohol podľa vedcov v priebehu troch až piatich rokov umožniť, aby lekári naprávali obličky strácajúce funkčnosť už v raných fázach. Namiesto toho, aby čakali, kým sa zhorší ich funkcia natoľko, že je nutné ich transplantovať, do nich zavedú vypestované organoidy. To by zároveň znížilo veľký a často neuspokojený dopyt po náhradných orgánoch, na ktoré sa čaká dlhé roky.       

Vypestované obličky medzitým urýchlia a zlepšia testovanie nových liekov. Ľudské obličky sú obzvlášť zraniteľné na testovanie, takže nájsť účinné lieky je nákladné a časovo náročné.

Rakúski vedci zase tento rok z kmeňových buniek úspešne vypestovali „minimozgy", ktoré kopírujú zložité ľudské mozgové tkanivá. Trojrozmerné zhluky buniek, zodpovedajúce mozgu embrya, by mali pomôcť lepšie pochopiť mechanizmy vývoja ľudského mozgu a príčiny niektorých vývojových porúch.

ČTK

Neulogy, a.s. využíva spravodajstvo ČTK, ktorého obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie či ďalšie sprístupňovanie tohto obsahu či jeho časti verejnosti, a to akýmkoľvek spôsobom, je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK vyslovene zakázané.

Copyright (2013) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené. Materiály agentúry AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované, alebo redistribuované.

Odporučiť e-mailom

Komentáre

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta vedy priamo do Vášho e-mailu

* povinné polia