U jedného sa zuby múdrosti objavia, u druhého nie. Ak chceme hľadať príčinu ich vzniku, možno je jednoduchšie sa opýtať opačne – prečo ich hneď nemáme. Odpoveď na túto otázku by sme onedlho mohli spoznať aj vďaka projektu BioMan, ktorý skúma ako išli anatomické zmeny čeľusti ruka v ruke so zmenou ľudskej stravy.

Cieľom projektu, ktorý spadá pod Akcie Marie Skłodowska-Curie, je získať informácie, ktoré by mohli pomôcť zlepšiť dentálne ošetrenie, ale aj objaviť metódu na opätovné „vypestovanie“ už stratených zubov.

Máme to ľahšie

Podľa Ekateriny Stansfield, vedúcej výskumníčky projektu BioMan existuje jasný dôkaz o tom, že sa nároky na našu čeľusť zmenili s tým, ako človek prešiel od lovca a zberača k poľnohospodárovi. Pred približne 10 000 rokmi tak začal v oblasti Blízkeho východu viesť usadlejší spôsob života.

Lovci a zberači mohli mať robustnú spodnú čeľusť kvôli tomu, že jedlo, ktoré vtedy zahŕňalo napríklad aj surové mäso, bolo ťažké požuť. S príchodom poľnohospodárstva sa ale rozšírilo varenie, ktoré potravu zmäkčilo a tak znížilo aj nároky na čeľusť. Podľa E. Stansfield je to pravdepodobnejšie, ako keby tvar čeľuste určovala genetika.

Teóriu sa vedkyňa snaží dokázať prostredníctvom biomechanického modelovania síl a napätia na čeľusť. Chcela by tak doplniť chýbajúce poznatky o lovcoch, zberačoch, poľnohospodároch a dnešných moderných ľuďoch.

Vedci dúfajú, že sa im sledovaním mikroevolučného vývoja človeka podarí znázorniť trvalú zmenu, ktorú prechod k poľnohospodárstvu zanechal.

Boli rýchle a záviseli aj od miesta

Teóriu o významnom vplyve stravy na ľudskú čeľusť potvrdzuje aj výskum Rona Pinhasiho zo School of Archaeology na University College Dublin. V rámci projektu ADNABIOARC výskumný tím zaznamenal, že sa čeľusť raných poľnohospodárov líšila aj v závislosti od toho, kde sa ľudia usídlili a aké potraviny tak mali k dispozícii.

Keď navyše preskúmali aj zmeny v rozvoji a rozmiestnení chrupu a vo veľkosti čeľuste, prekvapil ich odhalený nesúlad. Chrup bol podľa ich výsledkov viac ovplyvnený genetikou, zatiaľ čo veľkosť a tvar čeľuste ovplyvnili práve okolité prostredie a potrava.

Aj keď zatiaľ teória o vplyve mäkšej stravy nie je dostatočne overená, dôkazy o výrazných rozdieloch medzi lovcami, zberačmi a poľnohospodármi sú podľa Rona Pinhasiho nepopierateľné. Zmena pri jednotlivých prechodoch vraj bola veľmi rýchla, čo možno sledovať na výraznom zahusťovaní chrupu a zmenách najmä v spodnej čeľusti.

Výsledkom týchto zmien je aj nesprávne rozmiestnenie chrupu. Dnes je pomerne bežné, no v minulosti sa začalo objavovať až pri prechode k poľnohospodárstvu.

Paul O'Higgins, vedúci Centra pre anatomické a humanitné vedy Hull-York Medical School si myslí, že zmena stravy môže byť odpoveďou aj na to, prečo sa postupom času prestali objavovať zuby múdrosti. Tie totiž boli u lovcov, zberačov aj farmárov bežne prítomné, no v priebehu posledných storočí, práve keď sa strava výrazne zmäkčila, ich vedci prestali na pozostatkoch nachádzať.

Ilustračná fotografia, zdroj: pixabay.com/ elianemey

Zuby bez čeľuste aj čeľuste bez zubov

Že ide o zložitý výskum potvrdzuje aj fakt, že vedci zatiaľ nemajú úplne jasno ani v tom, či sa skôr vyvinuli zuby, alebo čeľusť, ktorej doteraz pripisovali prvenstvo vďaka nálezom živočíchov s bezzubou čeľusťou. Objavili sa však aj fosílne nálezy, ktoré síce mali zuby, no nemali čeľusť, ako v prípade ryby so zubami na žiabrových oblúkoch.

Aby vedci rozlúštili túto hádanku, vznikol projekt ToothJaw, ktorý vedie paleobiologička Monique Welten z University of Bristol. Na výskum používa röntgen, ktorým do najmenších podrobností skúma zuby a čeľuste fosílií, ale aj živých rýb druhu Danio rerio, známeho aj ako zebrička.

Detaily jej následne pomáhajú pri vytvorení trojrozmerného modelu priebehu vývoja, ktorý porovnáva s tkanivom získaným z fosílnych rýb.

Zebričke pravidelne vypadávajú a rastú nové zuby. Výskum jej kmeňových buniek by preto mohol byť veľkým prínosom pre regeneračnú medicínu. Vedci by tak vedeli pomôcť ľuďom, ktorí nešťastnou náhodou prišli o chrup.

Pomôže liek proti Alzheimerovej chorobe?

Kým ale ryby odhalia svoje tajomstvo, predbehne ich možno výskum vedcov z londýnskej King’s College. Tí začiatkom januára tohto roku v časopise Scientific Reports zverejnili, že počas klinického testovania lieku proti Alzheimerovej chorobe sa pod jeho vplyvom u myší v priebehu šiestich týždňov vyplnili diery po vŕtaní kazov prirodzenou zubovinou.

Kazom zasiahnutý zub sa momentálne nahrádza anorganickým materiálom, ale desať až pätnásť percent takýchto výplní zlyhá, a kaz vznikne znova. Pri výskumnom ošetrení zubu liekom proti Alzheimerovej chorobe, známym ako Tideglusib, došlo k stimulácii kmeňových buniek, vďaka čomu sa opäť začal tvoriť dentín, prirodzená zubovina.

Vedci dúfajú, že vzhľadom na úspešné klinické testovanie lieku u pacientov s Alzheimerovou chorobou, by sa liek mohol rýchlo objaviť v ordináciách zubných lekárov.