Spoločnosť Nobelistov i politikov
Čestný titul univerzita udeľuje domácim a zahraničným osobnostiam, ktoré významnou mierou prispeli k rozvoju vzdelania, vedy, kultúry, demokracie a všeľudských hodnôt.  Profesor Vilček, ktorý už takmer 50 rokov pôsobí na New Yorskej Univerzite sa tak dostáva do spoločnosti ďalších nositeľov čestného doktorátu, ktorými sú napríklad bývalý generálny tajomník OSN Kofi Annan, 14. dalajláma a nositeľ Nobelovej ceny za mier Tenzin Gyatso, držiteľ Nobelovej ceny za chémiu Gerhard Ertl, či politici Alexander Dubček a Václav Havel. „Som nesmierne rád, že práve v roku, keď si naša univerzita pripomína 95. výročie svojho založenia, udeľujeme čestný titul vedcovi svetového formátu. Som hrdý na to, že práve naša univerzita a jej lekárska fakulta má svojho špičkového vedca, ktorý sa k nej stále hlási ako k svojej alma mater,“ povedal v slávnostnom prejave rektor Univerzity Komenského Karol Mičieta.

Ján Vilček, bývalý absolvent Lekárskej fakulty, promoval v aule Univerzity Komenského, v ktorej si teraz prebral čestný diplom pred takmer 57 rokmi. „Ďakujem za túto veľkú česť, ktorú si skutočne hlboko vážim. Hovorí sa, že doma nikto nie je prorokom a ja som asi tá vzácna výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo.“ povedal dojatý vedec vo svojom ďakovnom prejave.

Konečne doktorom
Návrh na udelenie titulu za celosvetový prínos prof. Vilčeka v oblasti imunológie a mikrobiológie predložila Lekárska fakulta UK. Jedným z ďalších dôvodov bola aj intenzívna spolupráca medzi Univerzitou Komenského a NY univerzitou za ktorou Slovák stojí. Jedným z jej výsledkov boli návštevy ortopédov z New York University v Bratislave a návštevy slovenských študentov v New Yorku, či prednášky a projektová účasť hosťujúceho profesora na LF UK, doktora Petra Weismanna.  „Bude dôležité tieto kruhy spolupráce v budúcnosti zintenzívniť a rozšíriť,“ povedal Ján Vilček.

Vo svojom prejave profesor poďakoval množstvu vedcov a pedagógov, ktorí ho od študentských čias ovplyvnili a inšpirovali, ale aj svojej manželke, ktorá je takisto absolventkou UK v odbore dejiny umenia.
„Pri tejto príležitosti dostanem svoj prvý skutočný doktorát, pretože predtým som promoval ako promovaný lekár a neskôr som dostal titul CSc. Takže odteraz sa budem môcť predstavovať ako doktor bez toho, aby som sa začervenal.“ povedal s humorom profesor Vilček.

Život ako z filmu
Úspešný vedec má za sebou jedinečný životný príbeh.  Kvôli židovskému pôvodu prežil Druhú svetovú vojnu len vďaka pomoci cudzej rodiny z Nitrianskeho Rudna, ktorá ho aj s jeho mamou ukryla. V roku 1965 emigroval s manželkou do Viedne pod zámienkou návštevy operného predstavenia, Čarovná flauta. Odtiaľ sa neskôr dostal do Ameriky, kde začal pracovať na Lekárskej fakulte New York University, na ktorej pôsobí doteraz.

Vo  vedeckej oblasti sa prof. Vilček venuje predovšetkým interferónom, ktoré hrajú dôležitú rolu v reguláciách imunitného systému a zvlášť faktoru nekrotizujúceho tumory. Výsledky jeho výskumnej práce priniesli výrazný pokrok pri liečbe artritídy a ďalších chronických autoimunitných zápalových ochorení.

Vrcholom Vilčekovej práce bol objav lieku Remicade s účinnou látkou infliximab, ktorý sa používa pri ťažkých chronických zápalových ochoreniach, ako je napr. reumatoidná artridída, Crohnova choroba alebo psoriatická artritída. Od schválenia lieku v roku 1998, bol Remicade predpísaný približne trom miliónom pacientom na celom svete, pričom na princípe, ktorý vymyslel slovenský vedec, fungujú aj iné lieky.

„Úspech profesora Vilčeka je príkladom toho, ako môže základný výskum v prostredí univerzity viesť  k objaveniu významných liečebných postupov,“ povedal v prejave rektor UK Karol  Mičieta, ktorý  úspešného vedca, vo svojej reči následne aj citoval: „Vedecká práca je napínavá detektívka, dáte si za cieľ vylúštiť problém, na ktorý nie je známa odpoveď.  Ak sa vám to podarí, ste na ten krátky čas jediný človek na svete, ktorý pozná odpoveď a to je úžasný pocit.“ 

Vedecké úspechy  Jána Vilčeka ocenil aj americký prezident Barack Obama, ktorý mu 1. februára 2013 odovzdal Národnú medailu za technológiu a inováciu. Medzi držiteľov tohto ocenenia patria napríklad aj technickí vizionári Steve Jobbs, či Bill Gates.

Štedrý filantrop
Keď prišiel Ján Vilček do Spojených štátov, mal už síce za sebou článok v magazíne Nature a  vedecké úspechy, no jeho meno nemalo zďaleka taký cveng ako dnes. Šancu mu dala už spomínaná New Yorská univezita, ktorá teraz žne ovocie svojho rozhodnutia. V roku 2005 na ňu vedec previedol veľkú časť licenčných práv na liek Remicade v hodnote približne 105 miliónov dolárov. Tento dar určený na výskum a vzdelávanie patrí medzi najväčšie finančné dary americkým univerzitám.

Vedec nezabudol ani na svoje začiatky a spolu s manželkou založil Nadáciu Vilcek Foundation, ktorá podporuje imigrantov v USA. Jej hlavným cieľom je zvýšiť povedomie o prínose imigrantov pre krajinu a zboriť mýtus, ktorý tvrdí, že imigranti sú len nekvalifikovaní robotníci

Ján Vilček je v kontakte aj s niekoľkými nadanými mladými Slovákmi. Vo svojom prejave spomenul napríklad  Moniku Kulerovú, molekulárnu biologičku, ktorá pracuje a učí na Oxfordskej univerzite, či študentky gymnázia Katarínu Bosákovú a Máriu Beňovú, ktoré sa so svojím projektom Ekologických metód kontroly roztočov zúčastnili kongresu v Španielsku a nakoniec postúpili na celosvetovú súťaž vedeckých a technických projektov pre gymnazistov v USA.  „Je dôležité aby slovenská vláda urobila všetko čo bude v jej moci pre podporu štúdia vedeckých disciplín a pre rozvoj vedy na Slovensku. Veda nie je luxus, veda je zárukou zdravého hospodárskeho rozvoja.“ uviedol vo svojom prejave vedec.  „Je tiež dôležité, aby Slovensko našlo spôsob ako využiť skúsenosti tých najnadanejších emigrantov a ako pre nich vytvoriť podmienky, ktoré by umožnili aspoň zvážiť, či nemajú záujem vrátiť sa natrvalo domov“ dodal na záver.