Onkologické ochorenia sú po kardiovaskulárnych druhou najčastejšou príčinou úmrtia v Európe. Konvenčná liečba chemoterapiou je závislá na vysoko toxických liekoch, ktoré sú pacientom väčšinou podávané intravenózne. Takto sa však ničia nielen rakovinové bunky, ale aj tie zdravé a spôsobuje to veľmi škodlivé vedľajšie účinky, či rôzne iné komplikácie.

Zmeniť by to mohol projekt NANOTHER, ktorý bol financovaný v rámci siedmeho rámcového programu EÚ.

Cieľom výskumu bolo využiť nanotechnológie k tomu, aby liečba dokázala presnejšie zacieliť nezdravé bunky a tým zredukovať vedľajšie účinky. Nanotechnológie využívajú manipuláciu materiálov na nanoúrovni  - medzi 1 až 100 nanometrami. Jeden nanometer je pritom len jedna miliardina metra.  

Projektový tím vyvinul tieto nanočastice v roku 2012. Dalo by sa povedať, že ide o akési detektory nádoru. Liečba rakoviny by mohla byť vďaka nim presnejšia než v prípade chemoterapie a lekári by ju dokázali správne dávkovať.

Výskumníci vytvorili tiež softvér, ktorý dokáže analyzovať nádor a pomôcť tak pri jeho diagnóze a liečbe.

Nový trend

Môže ísť o začiatok nového trendu v medicíne, založeného na vytváraní konkrétnych nanočastíc pre jednotlivé typy rakovinových nádorov.
Pacienti by dostávali liečbu, ktorá je najvhodnejšia pre ich typ rakoviny, v presne takom rozsahu a na takých miestach, ako potrebujú.

Vedcom sa tiež podarilo vyvinúť nanočastice, ktoré vpichli do miesta v blízkosti potenciálneho nádoru. Tie sa dokázali uchytiť presne na tých bunkách, na ktoré sa vedci sústredili. Doktorom potom ponúkli informácie potrebné pre stanovenie najefektívnejšej liečby.

Schopnosť včasnej diagnostiky v počiatočnej fáze rakoviny výrazne zvyšuje šance pacientov na úspešnú liečbu.   

Na trh za desať rokov

Výskumné konzorcium zahŕňalo partnerov z biomedicínskeho sektoru a spájalo vedcov naprieč prírodnými a technickými vedami. Okrem verejných akademických inštitúcií bol do projektu zapojený aj súkromný sektor.

Súčasťou konzorcia bola aj slovenská firma Hameln rds, a.s., ktorá sa venuje výskumu v oblasti farmácie, biotechnológií a medicínskych technológií, ako aj transferu získaných poznatkov do praxe.

Spojenie akademických inštitúcií a súkromných firiem malo zabezpečiť, že výskum bude nielen kvalitný, ale aj trhovo orientovaný.

„Kombinácia oboch zástupcov znamenala pre projekt pridanú hodnotu, keďže sme našli zhodu v tom, či budeme robiť dobrú vedu, alebo sa sústredíme na trh,“ vyhlásil koordinátor projektu doktor Pedro Heredia zo Španielska.

Teraz potrebujú vedci viac času na doladenie technológie a jej prispôsobenie pre špecifické produkty, ktoré by mohli byť umiestnené na medicínsky trh.

Kým sa však technológia dostane do reálnej praxe, ešte chvíľu si počkáme. „Celkovo, ak pôjde všetko v poriadku, tak to potrvá najmenej 10 rokov,“ priznal Heredia.

Vedci v súčasnosti hľadajú nových veľkých hráčov z biznis sféry, ktorí by dokázali výskum umiestniť na trh.