Lymfocytárna choriomeningitída patrí do skupiny tzv. aseptických meningitíd, čiže meningitíd zapríčinených vírusovou infekciou a nie bakteriálnou a je jedným z príznakov infekcie spôsobenej vírusom lymfocytárnej choriomeningitídy (LCMV). LCMV infekcia môže prebiehať v dvoch až troch fázach a u niektorých ľudí môže byť dokonca aj úplne bezpríznaková.

Za najbežnejší priebeh ochorenia sa považuje takzvaný chrípkový typ, predstavujúci prvú fázu ochorenia, ktorá nastupuje zväčša týždeň až dva po nákaze vírusom. Pre túto fázu sú typické mierne príznaky, ktoré často nie je možné odlíšiť od bežných dýchacích alebo žalúdočných ochorení. V zriedkavých prípadoch sa môžu vyskytnúť vyrážky, artritída alebo zápal príušníc.

Ak sa prejavia príznaky druhej fázy ochorenia, nastupujú niekoľko dní po odznení príznakov prvej fázy a predstavujú meningeálny typ ochorenia, čiže meningitídu a encefalitídu.

Meningoencefalomyelitická forma predstavuje najťažšiu a najzriedkavejšiu formu ochorenia, ktorá je asociovaná s pocitmi zmätenia, halucináciami a slabosťou vedúcou až k dočasnej paralýze. Pacienti sa väčšinou uzdravia bez trvalých následkov a smrteľný priebeh je veľmi zriedkavý.

Koho môže fatálne ohroziť?

Existujú však dve skupiny ľudí, pre ktorých je LCMV infekcia extrémne nebezpečná a môže viesť až k fatálnemu koncu. Ide predovšetkým o ešte nenarodené deti a pacientov, ktorí sú po orgánových transplantáciách.

Prenatálna infekcia, čiže takzvaný vertikálny prenos vírusu z matky na plod, má výrazne negatívny vplyv na ďalší vývoj plodu. Infekcia je počas prvého trimestra tehotenstva spájaná so zvýšeným rizikom spontánneho potratu. Infekcie v druhom a treťom trimestri tehotenstva môžu mať za následok kongenitálnu vnútromaternicovú infekciu charakterizovanú hydrocefalom, makrocefalom alebo mikrocefalom, psychomotorickými poruchami a poruchami zraku až jeho úplnou stratou.

Aby sa však vírus dokázal preniesť na plod, musí byť matka infikovaná počas tehotenstva. Predtým prekonané nákazy nepredstavujú zvýšené riziko.
Druhá ohrozená skupina populácie je často vystavená infekcii práve prostredníctvom transplantovaného orgánu. Darca orgánu mohol byť nakazený LCMV dokonca bez toho, aby o tom sám vedel a aby sa to u neho vážnejšie prejavilo.

U pacientov, ktorí však majú umelo potlačený imunitný systém kvôli zvýšeniu pravdepodobnosti prijatia transplantovaného orgánu, môže infekcia takto prijatým vírusom prebehnúť, a väčšinou aj prebehne, najvážnejšou, čiže letálnou formou.

Problémom v týchto prípadoch je, že v súčasnosti neexistuje prístupná LCMV-špecifická liečba, čiže nakazení sú odkázaní na svoj imunitný systém a inú, žiaľ iba podpornú liečbu. Iný prenos z človeka na človeka, ako vertikálny z matky na plod a horizontálny pri transplantáciách, zatiaľ nebol opísaný, čiže LCMV medzi ľuďmi nie je infekčný v klasickom slova zmysle.

Odkiaľ sa berie a ako sa vieme brániť?

LCMV bol prvýkrát identifikovaný v roku 1933, počas štúdia vzoriek pochádzajúcich z epidémie encefalitíd v St. Louis. Napriek tomu, že nebol pôvodcom tejto epidémie, bolo zistené, že môže vyvolávať aseptické meningitídy a je identický s agensom vyvolávajúcim chronické infekcie myší.

V 60-tych rokoch 20. storočia bolo vo vzorkách z chronicky infikovaných hlodavcov identifikovaných niekoľko ďalších vírusov zdieľajúcich s LCMV podobné morfologické, serologické a biochemické znaky. To viedlo k rozpoznaniu rodiny Arenavírusov. Tie predstavujú celosvetovo rozšírenú skupinu vírusov spôsobujúcich chronické infekcie hlodavcov, prenosné na človeka.

Napriek tomu, že LCMV predstavuje prototypový vírus rodiny Arenavírusov a bežne sa vyskytuje aj u nás, nie je do takej miery mediálne známy ako napr. vírus Lassa, spôsobujúci vážne hemoragické horúčky v západnej časti Afriky, alebo vírusy Junin, Guanarito, Machupo a Chapare, ktoré sú zodpovedné za Argentínsku, Venezuelskú resp. Bolívijskú hemoragickú horúčku.

Prirodzeným hostiteľom a rezervoárom LCMV sú poddruhy myši domovej (Mus musculus musculus a Mus musculus domesticus). Prenos vírusu v rámci myší môže prebiehať viacerými horizontálnymi spôsobmi, ako napríklad prostredníctvom sociálnych aktivít, uhryznutím, ale aj vdýchnutím kontaminovaného prachu a kontaktom s telesnými výlučkami (sliny, moč, výkaly a materské mlieko).

Spôsob prenosu vírusu lymfocytárnej choriomeningitídy, zdroj obrázku: BioScience

Najčastejším spôsobom prenosu je vertikálny prenos z generácie na generáciu prostredníctvom vnútromaternicovej infekcie. Priebeh infekcie u myší je determinovaný hlavne vekom jedinca v čase nákazy.

Keď je myš infikovaná vnútromaternicovo, alebo tesne po pôrode, vyvinie sa u nej imunitná tolerancia voči vírusu, čo znamená že vírus zostane aktívne sa rozmnožujúci v jej tele počas celého života a myš sa tak stane perzistentne infikovanou.

Pozor na to čo dýchame

Takto infikovaná myš prenáša infekciu nielen vnútromaternicovo na svoje potomstvo, ktoré sa tiež stane perzistentne infikovaným, ale aj na iné myši prípadne ľudí vo svojom okolí. Ak sa myš infikuje neskôr, keď už má aktívny imunitný systém, infekcia vedie buď k navodeniu imunitnej odpovede a k úplnému odstráneniu vírusu z organizmu s následnou odolnosťou voči novej infekcii, alebo k vyvolaniu letálnej meningoencefalitídy končiacej smrťou infikovaného jedinca.

Na človeka sa vírus prenáša hlavne inhaláciou prachu kontaminovaného vysušenými výkalmi a moču infikovaných myší. Práve preto sú nákazy typické skôr pre obyvateľstvo žijúce vo vidieckych oblastiach, kde je väčšou mierou vystavené kontaktu s infikovanými hlodavcami.

Infekcie sa často objavujú okolo jesene a zimy, kedy sa myši aktívnejšie sťahujú do ľudských obydlí. Menej častá je nákaza pri dovolenkách a výletoch do prírody. Infekciu však môžu prenášať aj domáci miláčikovia, škrečky a morské prasiatka, ktoré síce nie sú prirodzenými hostiteľmi LCMV, avšak sa môžu nakaziť ak sa dostanú do kontaktu s infikovanými domácimi myšami, v obchodoch s potrebami pre chovateľov alebo v domácnosti. Priebeh ochorenia je v ich prípade podobný ako v prípade myší a aj prenos na človeka sa uskutočňuje prevažne rovnakým spôsobom.

Kúpe zvieratka treba venovať pozornosť

Ako sme už vyššie uviedli, špecifická liečba proti LCMV zatiaľ neexistuje, takže aj v tomto prípade má dobrá informovanosť obyvateľstva a prevencia voči nákaze veľmi veľký význam. V prípade LCMV je dôležité čo najviac zamedziť možnosť kontaktu s nakazenými hlodavcami alebo s ich výlučkami kontaminovaného prachu, čiže zabrániť tomu aby sa dostali, resp. dlhšiu dobu prebývali v ľuďmi používaných priestoroch. Pri čistení potenciálne kontaminovaných priestorov nepodceňovať význam používania vhodných ochranných pomôcok, ako rukavice a maska na tvár. Treba mať na vedomí aj to, že zdrojom nákazy môžu byť aj domáci maznáčikovia.

Treba dbať na to, aby sa už takéto zviera nedostalo do kontaktu s inými, potenciálne nakazenými zvieratami v období tehotenstva ženy. Takisto by sa nemalo zaobstarať nové zvieratko do domu keď tam žije tehotná žena. Vo všeobecnosti, ak sa kupuje domáci hlodavec, treba si všímať jeho chovanie. Ak vyzerá byť chorý, alebo ak vyzerá byť choré hociktoré iné zviera v danom chovprodukte, treba si kúpu radšej premyslieť, nakoľko s veľkou pravdepodobnosťou môže byť nakazené aj to vami vybraté, síce zdravo vyzerajúce zvieratko. Aj v prípade chovu zvierat treba dbať na zvýšenú hygienu, čiže dôkladné umývanie si rúk mydlom, alebo dezinfekčnou látkou, pravidelné čistenie klietok v dobre vetranej miestnosti alebo v otvorenom priestore a ak sa dá, netreba držať zvieratá v blízkosti tváre. V prevencii, v prípade transplantácií hrá významnú úlohu rýchla a spoľahlivá diagnostika LCMV u potenciálnych darcov.

Schéma virionu - jednej vírusovej častice s proteínmy, ktoré ju tvoria, zdroj obrázku: BioScience

Diagnostika však ešte aj v dnešných dobách stále predstavuje určitý problém a výzvu, pričom sa neustále hľadajú lepšie a lepšie diagnostické metódy. Na Slovensku sa diagnostike LCMV v súčasnosti venuje tím vedcov na Virologickom ústave Slovenskej akadémie vied v spolupráci s diagnostickou firmou BioScience Slovakia s.r.o., ktorí študujú nielen možnosti diagnostiky, ale celkovo aj biológiu a patogenetické mechanizmy LCMV. Keďže LCMV sa považuje za prototypový vírus z rodiny Arenavírusov, pochopenie mechanizmov vedúcich k patologickým prejavom a vedomosti získané počas vývinu potenciálnych vakcín, terapeutických a diagnostických postupov môžu byť neskôr aplikované aj v prípade iných, jemu príbuzných vírusov.

Grantová podpora: Táto práca vznikla vďaka podpore v rámci operačného programu Výskum a vývoj pre projekt: Priemyselný výskum v klinickej diagnostike infekčných patogénov (PV-INF-PAT), kód ITMS 26240220032, spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.