Špeciálne cvičenia môžu zlepšiť našu rovnováhu

— Erika Zemková

Balančné tréningy využívajú rôzne formy cvičení. V porovnaní s prepracovanými metódami rozvoja silových či vytrvalostných schopností však nemáme dostatok vedeckých poznatkov na to, aby sme vytvorili programy, ktoré by pomáhali zlepšovať rovnováhové schopnosti. Výsledky skúmania slovenských vedcov by však situáciu mohli zmeniť.

Špeciálne cvičenia môžu zlepšiť našu rovnováhu

Cvičenie založené na vizuálnom spätnoväzbovom riadení pohybu ťažiska tela vo forme „triafania terčov presúvaním ťažiska tela“.

ZEMKOVÁ Erika

Prof. Mgr. Erika Zemková, PhD. je odborníčka na športovú kinantropológiu - jej vedecký profil nájdete tu. Pod jej vedením ukončili Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského (FTVŠ UK) a Ústav normálnej a patologickej fyziológie Slovenskej akadémie vied (ÚNPF SAV) riešenie spoločného projektu, ktorý bol zameraný na posúdenie účinnosti senzomotorických cvičení v športovom tréningu a rehabilitácii pomocou novovyvinutých performačných testov stability postoja (založených sa vizuálnej spätnoväzbovej kontrole pohybu ťažiska tela). Projekt bol finančne podporený Vedeckou grantovou agentúrou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a Slovenskej akadémie vied.

Sledovania zrealizované v rámci spoločného projektu Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského a Ústavu normálnej a patologickej fyziológie Slovenskej akadémie vied ukázali, že senzomotorické cvičenia majú široké využitie tak v tréningu výkonnostných športovcov a v cvičebných programoch pre netrénovanú populáciu, ako aj v rehabilitácii po poraneniach dolných končatín. Dôležitý je tu však vhodný výber tréningových prostriedkov, ako aj metód na posudzovanie ich účinnosti.

V jednej zo štúdií vedci sledovali vplyv 3-mesačnej sériovej mechanickej proprioceptívnej stimulácie na nervovosvalovú výkonnosť starších žien. Proprioceptívne stimuly boli aplikované pomocou špeciálneho zariadenia, ktoré vyvinul prof. MUDr. Dušan Hamar, PhD. z FTVŠ UK. Systém produkuje krátkotrvajúce vertikálne nahor smerujúce protinárazy vyvolávajúce silové špičky zodpovedajúce približne dvojnásobku telesnej hmotnosti (2 g).

Ukázalo sa, že takýto tréning vedie k zlepšeniu statickej aj dynamickej rovnováhy, rýchlosti reakcie a výbušnej sily dolných končatín u starších ľudí, porovnateľne s účinkom silového tréningu. Jeho účinok sa ešte zvýraznil, keď jedinci počas proprioceptívnej stimulácie vykonávali silové cvičenia vo forme podrepov. Takéto zlepšenie nervovosvalovej výkonnosti vedie k zníženiu rizika pádov a teda aj následných komplikácií postihujúcich najmä starších ľudí.

Novinkou v rozvoji rovnováhových schopností sú cvičenia založené na regulácii pohybu ťažiska tela pomocou vizuálnej spätnej väzby. Telo tu predstavuje riadiacu páku podobnú „joysticku”, pričom vykonáva úlohy, ktoré sa zobrazujú na monitore. Tieto cvičenia sa zdajú byť sľubným prostriedkom na obnovenie stability postoja u jedincov po poraneniach dolných končatín. Mohli by tak doplniť už existujúce rehabilitačné postupy.

Zaujímavé je aj ich využitie u detí ako moderná a účinná forma tréningu na zlepšenie koordinačných schopností. Svedčia o tom výsledky 10-týždňovej štúdie u detí mladšieho školského veku. Ďalšia 12-týždňová štúdia ukázala, že cvičenia môžu pomôcť aj ľuďom, ktorým sa v dôsledku určitých ochorení narušili koordinačné schopnosti. Najmä v prípade, ak sa vykonávajú v nestabilných podmienkach, ako napríklad v stoji na platni podopretej pružinami.

Výsledky 3-týždňovej štúdie u netrénovaných jedincov ukázali, že im tieto cvičenia nielen zlepšili presnosť kontroly pohybu ťažiska tela na základe vizuálnej spätnej väzby, ale viedli tiež k zlepšeniu schopnosti udržať rovnováhu v nestabilných podmienkach.

Na druhej strane 8-týždňová štúdia u netrénovaných jedincov ukázala, že tradičné balančné cvičenia v kombinácii s reakciami na vizuálne podnety vedú len k zlepšeniu dynamickej rovnováhy, ale neprispievajú k zlepšeniu presnosti vizuálnej spätnoväzbovej regulácie pohybu ťažiska tela.

Vykonávanie dodatočných cvičení pozostávajúcich z reakcií na vizuálne podnety za súčasného balancovania na nestabilnej podložke môže navyše skrátiť čas reakcie, zatiaľ čo zvýšenie sily a svalového výkonu možno dosiahnuť tým, že do programu zaradíme aj silové cvičenia. Svedčia o tom výsledky 6-týždňovej štúdie u výkonnostných športovkýň – basketbalistiek, 4-týždňovej štúdie u netrénovanej populácie a dvoch 12-týždňových štúdií u jedincov po operácii predného skríženého väzu.

Adaptačné zmeny rovnováhových schopností vo veľkej miere závisia aj od typu aplikovaných balančných cvičení, ako ukázal 12-týždňový tréning karatistov pozostávajúci z cvičení na balančnej podložke vyvolávajúcich nestabilitu prevažne dolnej časti tela a cvičení s vodným vakom vyvolávajúcich nestabilitu prevažne hornej časti tela.

Porovnanie senzomotorických parametrov pred a po tréningu alebo rehabilitácii neposkytuje len informácie o fyziologickej adaptácii (ako napríklad o zlepšení proprioceptívnych funkcií), ale aj o zmenách v technike vykonávania pohybu (presnejšia regulácia pohybu ťažiska tela s menším úsilím a podobne).

Výsledky výskumných sledovaní boli zhrnuté v kapitole Sensorimotor exercises in sports training and rehabilitation v publikácii Trends in Human Performance Research a z časti aj vo vysokoškolskej učebnici Fyziologické základy senzomotoriky.

---------------------------------------------------------------------------------------------------

Pre záujemcov o túto problematiku upriamujeme pozornosť na konferenciu 7th International Posture Symposium, ktorá sa bude konať od 6. do 9. septembra 2015 v Smoleniciach.

V rokoch 2010-2011 sa FTVŠ UK a ÚNPF SAV tiež podieľali na riešení bilaterálneho projektu „Sensory biofeedback for human balance improvement“ v rámci Aktion Österreich – Slowakei. Zodpovedným koordinátorom bol Ing. František Hlavačka, CSc. z ÚNPF SAV a fakultnými koordinátormi boli doc. Erika Zemková, PhD. z FTVŠ UK a Research Associate Professor Gerold Ebenbichler, M.D. z Department of Physical Medicine & Rehabilitation, Medical University of Vienna & Vienna General Hospital. K riešeniu problematiky prispel aj vedecko-výskumný pobyt doc. Eriky Zemkovej, PhD. na College of Engineering, University of Michigan v roku 2009 finančne podporený Ronald and Eileen Weiser Professional Development Award.

Vývojom diagnostických a tréningových zariadení a metód a ich aplikáciou do praxe sa zaoberá Diagnostické centrum profesora Hamara, ktoré bolo v roku 2013 otvorené na FTVŠ UK v Bratislave.

Odporučiť e-mailom

Komentáre

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta vedy priamo do Vášho e-mailu

* povinné polia