Únik rádioaktivity, či ťažké kovy majú negatívny vplyv nielen na človeka, ale aj životné prostredie. Veľké ekologické problémy môžu spôsobiť najmä nehody jadrových zariadení. Preto musíme napriek pokrokom v oblasti bezpečnosti jadrových elektrární ostať obozretní. Napokon havária v japonskej jadrovej elektrární Fukušima pred troma rokmi naznačila, že černobyľská katastrofa v roku 1986 nemusela byť posledná.

Človek je taktiež zodpovedný za výrazný nárast ťažkých kovov v prostredí. Tie sú vysoko toxické a preto životu nebezpečné. Príkladom je banský odpad, ktorý môže mať veľmi nepriaznivý vplyv na životné prostredie.

V Európe sme od začiatku priemyselnej revolúcie stihli kontaminovať rôznymi druhmi ťažkých kovov veľké plochy. Dôsledky ako kontaminácia pôdy a pozemnej vody sú často trvalé.

Biológov zo Slovenskej akadémie vied však zaujíma niečo iné.  Po čase sa v týchto kontaminovaných oblastiach objavia rastliny, ktoré si dokázali vyvinúť rezistenciu voči ťažkým kovom, či radiácii.

Pre vedcov je fascinujúce, ako sa dokážu v takomto prostredí  adaptovať rastliny. V znečistených oblastiach totiž dokážu rásť a rozmnožovať sa.

Laboratória pod holým nebom

Práve toto bude obsahom nového medzinárodného projektu, do ktorého sa zapojí aj Ústav genetiky a biotechnológií rastlín Slovenskej akadémie vied.

Celkovo deväť výskumných tímov zo siedmych európskych krajín bude spolupracovať na riešení spoločného celoeurópskeho problému úspešného prežitia rastlín v prostredí kontaminovanom ťažkými kovmi alebo rádioaktivitou.

„Hlavným cieľom projektu je porozumieť základným ochranným mechanizmom a spôsobu, ako znečistené prostredie vplýva na genóm rastlín,“ píše sa v anotácii projektu.

Tím vedcov sa zameria na výskum v oblastiach Černobyľu a v banských oblastiach na britských ostrovoch. Pôjde o akési „laboratória pod holým nebom“.

Výskum sa bude venovať tomu, ako sa mení DNA rastlín v reakcii na znečistenie rádioaktivitou a ťažkými kovmi. Ďalším výstupom bude aj to, ako zvýšiť bezpečnosť a produktivitu pestovania poľnohospodárskych plodín v kontaminovaných oblastiach.

Úvodné stretnutie v Nitre

Zapojené výskumné tímy majú svoje vlastné skúsenosti s výskumom rádioaktivity a ďalších stresových vplyvov na rastliny a teraz vôbec po prvýkrát spoja svoje sily a budú spolupracovať.

Na projekte budú okrem slovenského zástupcu spolupracovať koordinátor projektu Aberystwyth University (Veľká Británia), Georg-August University Göttingen (Nemecko), Belarusian State University Minsk (Bielorusko), Ústav experimentální botaniky AV CR (Česká republika), Federal State Autonomous Educational Institution for Higher Education in Siberian Area (Rusko), Russian Research Institute for Silviculture and Mechanization of Forestry, Pushkino (Rusko), M. G. Kholodny Institute of Botany NASU (Ukrajina), Institute of Cell Biology and Genetics NASU (Ukrajina).

Vedci zo Slovenska sa do projektu zapoja výskumom adaptácie rastlín v rádioaktívnej černobyľskej oblasti, kde pracovali na podobných projektoch už aj v minulosti.  

V apríli tohto roka prebehlo v Nitre na pôde Ústavu genetiky a biotechnológií rastlín SAV úvodné stretnutie účastníkov projektu, na ktorom si vzájomne odprezentovali svoje poznatky a diskutovali o dosahovaní spoločných cieľov.

Projekt potrvá do roku 2017 a je financovaný v rámci siedmeho rámcového programu EÚ.