Robotika je „in“, v Bratislave vyrástlo jej národné centrum
— Zuzana VitkováAplikácie robotiky sú čoraz väčšou súčasťou nášho života. Jedna z nich vám možno práve teraz vysáva podlahu, či montuje vaše budúce auto. Aj preto v priestoroch Slovenskej technickej univerzity v Bratislave vzniklo Národné centrum pre robotiku, ktoré má poskytnúť priestor pre aplikovaný aj základný výskum v tejto perspektívnej oblasti.
Robot na fotografii je vybavený momentovo silovým snímačom, ktorý je schopný cítiť sily pôsobiace na zápästie. Pokiaľ by takýto robot riešil napríklad montáž, je schopný cítiť skrutku, ktorú skrutkuje a dokáže s ňou pracovať, tak ako človek, ktorý má v ruke hmat. Skrutku vďaka tomu nepoškodí a dokáže tak splniť úlohy, ktorých bežný robot nie je schopný napriek tomu, že je rýchly a silný. Foto: Marián Tárník
„Robotický trhák“
Centrum robotiky, ktoré je súčasťou Ústavu robotiky a kybernetiky na FEI STU má prinášať inovácie, užšiu spoluprácu s firmami i viac medzinárodných projektov. „Robotika je in, je to trhák, ktorý sa z priestorov fabrík dostáva pomaly do obývačiek a do reálneho života. Internetové firmy už dnes predikujú, že budú doručovať svoje zásielky dronmi.“ povedal na otvorení centra rektor STU, Robert Redhammer.
Mladšia dcéra kybernetiky je v súčasnosti veľmi populárna hlavne v automobilovom priemysle. „Stovky robotov tam urobia namáhavejšiu a často krát nebezpečnejšiu prácu za ľudí, ktorí sa môžu tým pádom venovať viac sofistikovaným činnostiam.“ povedal profesor Ján Murgaš, riaditeľ Ústavu robotiky a kybernetiky na FEI STU, ktorý takisto dodáva, že robotika mieri oveľa ďalej a očakáva sa vývoj inteligentných robotov do domácností.
Upratovač aj podmorský robotník
Robotika je aj jednou z priorít súčasného programu Európskej komisie na podporu výskumu Horizont 2020, v rámci ktorého sa oddelenie robotiky patriace pod ústav uchádza o dva projekty.
Jeden z nich súvisí s čistením verejných priestranstiev. „Chceli by sme zrealizovať inteligentného robota, ktorý bude schopný chodiť medzi ľudí a zbierať odpad, ako napríklad ohorky z cigariet. Pritom nikoho nezrazí a nikomu by nemal vadiť jeho výzor, alebo chovanie.“ povedal vedúci oddelenia robotiky profesor Peter Hubinský.
Oddelenie momentálne spolupracuje aj na projekte identifikácie polohy podmorských robotov pre ťažbu na morskom dne. Časť morského dna medzi Havajom a Mexikom pritom vlastní aj Slovensko. V hĺbke štyroch kilometrov musia roboty nadrviť a dostať na loď kamene plné medi, mangánu a ďalších prvkov. V takejto hĺbke je problém presne identifikovať ich polohu, čo sa vedci v rámci medzinárodného projektu snažia vyriešiť.
Roboty nezamestnávajú len inžinierov
Aby mohli roboty prichádzať do stále bežnejšieho kontaktu s ľuďmi, musia byť doriešené aj netechnické otázky ich fungovania. Ústav kybernetiky a robotiky preto spolupracuje napríklad s katedrou priemyselného dizajnu fakulty architektúry, ktorej dizajnéri kreslia návrhy vonkajšieho vzhľadu robotov tak, aby bol ľuďmi akceptovaný.
Roboty zamestnávajú aj psychológov z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Ovládanie robota diaľkovo, napríklad cez okuliare, je pre človeka nezvyčajná aktivita, ktorá mu spôsobuje stres. „Psychológovia vedia stres odmerať a naši pracovníci v spolupráci s ďalšími odborníkmi z iných miest UK pracujú na realizácii rozhrania medzi robotom a človekom tak, aby bol človek schopný dlhodobo a s čo najnižšou mierou stresu robota ovládať.“ hovorí Peter Hubinský.
Ďalšiu dôležitú úlohou, ktorú treba pred nasadením robotov medzi ľudí vyriešiť, je vytvorenie príslušnej legislatívy. „Nie je to také jednoduché, ak by si chcel niekto kúpiť robota začať ho používať medzi ľuďmi. Ak totiž niekomu robot ublíži, príde otázka kto je za to zodpovedný. Ten kto ho vyrobil, naprogramoval, predal, kúpil, alebo spustil?“ zakončuje riaditeľ oddelenia kybernetiky, ktoré spolupracuje aj s Právnickou fakultou UK.
- Foto: Marián Tárník
Komentáre