Objav vedcov z Elektrotechnického ústavu Slovenskej akadémie vied vyvolal veľký ohlas už v marci 2012, keď sa im pod vedením Fedora Gömöryho podarilo zhotoviť takzvaný plášť magnetickej neviditeľnosti. Ich štúdiu, na ktorej spolupracovali s vedcami z Autonómnej univerzity v Barcelone, zverejnil prestížny vedecký časopis Science a informovali o ňom aj ďalšie známe periodiká.

„Snažím sa vždy pripomínať, že náš výskum sa týka magnetickej neviditeľnosti. Presnejšie by bolo „magnetická nedetekovateľnosť“ alebo „magnetická nemerateľnosť“,“ odpovedá Fedor Gömöry na otázku, či ho prirovnávania objavu k plášťu Harryho Pottera už nerozčuľujú. Zároveň však priznáva, že: „O čo sú oba termíny presnejšie, o to sú menej zrozumiteľné a tiež škaredšie.“

Neviditeľný plášť je v tomto prípade malý objekt, ktorý detektory magnetického poľa nevidia. Do neho sa potom dá vložiť predmet, ktorý zostane takisto magneticky neviditeľný.

V spolupráci s NASA sa vedci snažia magneticky „schovať“ myš

Vedecký tím z Elektrotechnického ústavu na výskume magnetickej neviditeľnosti pokračuje v rámci projektu APVV, ktorý začal v októbri 2013. Vedci sa snažia zväčšiť rozmery vnútorného priestoru plášťa a rozšíriť jeho funkčnosť z jednosmerného na striedavé polia.

„Znamená to, že náš plášť bude chrániť aj pred časovo premenlivým magnetickým poľom. K tomu potrebujeme oveľa komplexnejšie modelovanie, zahŕňajúce aj dynamické efekty,“ vysvetľuje Fedor Gömöry rozšírenie funkčnosti.

Tieto pokroky zaujali vedcov z NASA Ames Research Center, ktorí skúmajú vplyv magnetického poľa na živé organizmy. Keďže v plášti je magnetické pole nulové, skupiny sa rozhodli spolupracovať na výrobe plášťa, ktorý bude dodatočne veľký, aby sa do neho zmestila myš. To by sa mohlo podľa Gömöryho podariť v horizonte dvoch rokov.

Najväčšou vedeckou výzvou pri zväčšovaní plášťa je vymyslieť, ako do požadovaného usporiadania poskladať dva druhy materiálov: supravodič a feromagnetikum. Vedci chcú pri tom využiť iba tie tvary, v ktorých sú materiály bežne dostupné. „Ak sa to nepodarí, budeme musieť hľadať výrobcov, ktorí by nám materiály zhotovili „na mieru“, čo môže mať za následok ťažko predvídateľné zdržanie a samozrejme zvýšenie nákladov,“ vysvetľuje Fedor Gömöry.

Vplyv magnetického poľa na organizmus je doteraz málo prebádaná oblasť, a tak pôjde o revolučný výskum. Získané poznatky by sa dali využiť pri pilotovaných letoch do hlbokého vesmíru, napríklad k Marsu. Dlhodobej absencii zemského magnetického poľa by bol totiž človek vystavený vo vzdialenosti mnoho tisíc až stotisíc kilometrov od zemského povrchu.

Prvým krokom zatiaľ neformálnej spolupráce slovenských vedcov s vedcami z USA bol trojmesačný pobyt doktoranda z NASA Yoh Nagasakiho na Elektrotechnickom ústave. Počas neho vedci spoločne hľadali experimentálne postupy overovania tieniacich schopností magnetického plášťa.

Podľa Gömöryho by ďalšia spolupráca mala viesť k novým zaujímavým experimentom a priniesť nové poznatky o vplyve magnetického poľa na biologické procesy.

Čo z toho, že nás magnety neuvidia na Zemi?

Aj keď sa vedci zo Slovenskej akadémie vied venujú základnému výskumu, už v roku 2012 predpokladali, že ich výskum prejde časom do praxe. Aplikácie „zablokovania“ magnetického poľa sa očakávali napríklad v medicíne, či armáde.

Štúdiu doteraz citovali napríklad vedci z univerzity v Singapure, ktorí sa venujú zlepšovaniu vlastností tepelného plášťa, využitím jeho zloženia z viacerých vrstiev s rôznymi vlastnosťami.

Nemeckí vedci z Technologického inštitútu v Karlsruhe zasa využili výsledky slovenského výskumu pri skúmaní vlastností plášťa pre svetlo v difúznom prostredí.

Samotného Fedora Gömöryho doposiaľ najviac prekvapil odkaz na výskum v práci vedcov z Nankingskej univerzity v Číne, ktorá sa zaoberá protikoróznou ochranou. „Navrhli v nej ovplyvniť prúdenie iónov chlóru v betóne pomocou dvojvrstiev materiálov s rôznymi chemickými vlastnosťami podobne, ako sme my odklonili magnetické pole pomocou kombinácie supravodiča a feromagentika, teda materiálov s protichodnými magnetickými vlastnosťami,“ vysvetľuje slovenský vedec.

Fedor Gömöry očakáva, že sa odkazy na štúdiu objavia aj v prácach zameraných na dosiahnutie nie len magnetickej, ale aj optickej neviditeľnosti.