Trojrozmernosť obrazu pre nás nie je ničím novým či nezvyčajným, ba možno práve naopak. Nie každý má tento spôsob sledovania filmov a videí rád a niektorí diváci radšej uprednostnia komfort obyčajného premietania bez okuliarov na nose. Minimálne tým, ktorí potrebujú dioptrické okuliare, môžu totiž tie jedny modro-červené navyše aj mierne prekážať.

Nepraktickosť, ktorá vyplýva z potreby nosenia 3D okuliarov, tiež bráni trojrozmerným obrazom preniknúť do vonkajšieho prostredia. Rakúska startupová spoločnosť TriLite Technologies sa túto zábranu rozhodla prekonať a vyvinula novú 3D technológiu, ku ktorej žiadne okuliare nepotrebujete.

Vývoj bol čiastočne financovaný z programu Eurostars, v ktorom TriLite získali grant v rámci väčšieho projektu realizovaného konzorciom, ktoré vytvorili spolu s ďalšími troma MSP (malými a strednými podnikmi) z Poľska a z Veľkej Británie. Tím na svojom projekte spolupracoval aj s viedenskou Technickou univerzitou.

Keď každé oko vidí iné
Trojrozmernosť obrazu je založená na tom, že pravé oko vidí obraz z trocha inej perspektívy ako ľavé. Mozog si oba obrazy následne skombinuje a vytvorí si z nich trojrozmerný výsledok. Preto na vás obraz určený na pozeranie s 3D okuliarmi pôsobí rozdvojene. Tu do hry vstupujú okuliare, ktoré každému oku umožnia vidieť len tú časť, ktorá je mu určená.

3D obrazovky, ktorý vyvinuli členovia rakúskeho startupu však fungujú ináč a lúče svetla vysielajú priamo do očí divákov. Obrazovky sú totiž zložené z tisícok pixelov, ktoré členovia TriLite nazvali „Trixelmi“. Každý jeden z nich obsahuje pohyblivé mikrozrkadlo a tri lasery - červený, modrý a zelený.

Mikrozrkadlo usmerňuje lúč lasera zľava doprava naprieč zorným poľom. Ku každému oku sa tak dostane trocha iný obraz. Na to, aby sme videli obraz trojrozmerne však musíme stáť v určitej vzdialenosti od obrazovky. Momentálne dokáže trojrozmerné premietanie bezproblémovo fungovať, ak sa od nej nachádzate vo vzdialenosti 20 – 70 metrov. Ak ste už príliš ďaleko, obe vaše oči budú vidieť to isté a výsledok bude plochý – dvojrozmerný.

Bez špeciálnych okuliarov si náš mozog nevie z takýchto obrazov vyskladať trojrozmerný výsledok.
Zdroj foto: flickr.com/Jim Frost

Keď každý človek vidí iné
Pixely v obrazovke sú navzájom zosynchronizované, takže trojrozmerné premietanie môže sledovať veľké množstvo ľudí. Tu sa však inovácia nekončí – technológia dokáže naraz poskytnúť stovky obrazov. V závislosti od toho, v akom uhle sa vo vzťahu k obrazovke nachádzate, teda môžete vidieť rozdielne veci.

V spolupráci s Technickou univerzitou vo Viedni už tím vytvoril prvý prototyp, ktorého rozlíšenie je síce miniatúrne – päť pixelov ku trom, no svoj účel splnil a dokázal, že zariadenie funguje. Nový prototyp s oveľa väčším rozlíšením by mal byť hotový koncom apríla tohto roka.

3D obrazovky by svoje uplatnenie mohli nájsť nielen vo filmovom priemysle. Pre rovnomenný magazín rámcového programu Európskej komisie Horizont 2020 jeden zo zakladateľov TriLite-u Ferdinand Saint Julian uviedol, že by sa technológia mohla využívať aj na verejné premietania, dočasné inštalácie či dokonca v informačnom systéme dopravy.

Startup by však svoju technológiu chcel využiť najmä vo svete reklamy, keďže dokážu pomocou jednej obrazovky zasiahnuť množstvo ľudí, a to viacerými reklamami súčasne. Na trh chcú 3D obrazovku uviesť do roku 2016. Čoskoro sa teda môže stať, že na vás na ulici „vyskočí“ hoc aj dávno vyhynutý mamut.

---------------------------------------------------------------------------------------------------
Program Eurostars patrí pod organizáciu EUREKA a poskytuje financovanie trhovo orientovaným spoločnostiam, najmä MSP, s výskumnými a vývojovými aktivitami. Program je spolufinancovaný z Horizontu 2020 prostredníctvom výzvy Inovácie v MSP (SME). Do dneška boli v rámci vyše desiatich výziev podporené stovky projektov sumou, ktorá presiahla 1 miliardu eur.