Vedci z Oregonskej štátnej univerzity a Harvardskej univerzity zrealizovali doteraz najkomplexnejší výskum klimatických historických teplôt.

Údaje zbierali celkovo zo 73 rôznych miest na Zemi. Predtým sa často robil historický výskum teplôt len jedného miesta, ktoré však môže byť ovplyvnené regionálnymi aspektmi počasia. Aj preto niektoré najnovšie zistenia nekorešpondujú s predchádzajúcimi objavmi.

Taktiež sa doteraz zisťovali teploty nanajvýš do obdobia spred 2 000 rokov. Podľa toho sme vedeli, že súčasné teploty sú najvyššie za toto obdobie.

Tento výskum však išiel oveľa ďalej a zrekonštruoval teploty na Zemi od poslednej doby ľadovej. Tá sa skončila pred viac ako 11 000 rokmi, keď sa začali vytvárať podmienky pre rozvoj poľnohospodárstva a populačnú expanziu.  

Prudký nárast

Vedci zistili, že dnes je tak teplo, ako na našej planéte nebolo najmenej 4 000 rokov. Len za posledných 100 rokov stúpli teploty o toľko, ako predtým zhruba 4 - 5 000 rokov pomaly klesali.

Ak by teda nedošlo k otepľovania kvôli emisiám oxidu uhličitého, o niekoľko tisíc rokov by na severnej pologuli možno nastala nová doba ľadová.  

Výsledky výskumu tiež naznačujú, že od skončenia doby ľadovej bolo na Zemi 70 - 80 % času chladnejšie ako dnes.

Oveľa znepokojujúcejšie sú však predpovede vedcov. Do roku 2 100 sa majú teploty podľa zvýšiť na vôbec najvyššie hodnoty Holocénu - geologického obdobia, ktoré trvá posledných 11 300 rokov.

Klimatické modely naznačujú, že teploty by mohli do konca tohto storočia stúpnuť o 1,1 až 6,4 °C. Miera závisí od množstva emisií oxidu uhličitého.

Je za tým človek

Americkí vedci sú, rovnako ako veľa ďalších ich kolegov vo svete, presvedčení, že otepľovanie v poslednom storočí nie je výsledkom prírodných javov, ale ľudských činností.

„Klíma Zeme je komplexná a reaguje na mnoho faktorov, vrátane CO2 a slnečného žiarenia,“ vysvetľuje vedúci výskumu Shaun Marcott.

„Oboje z nich sa predchádzajúcich 11 000 rokov menilo veľmi pomaly. Ale posledných 100 rokov bol nárast CO2 cez zvýšené emisie z ľudských aktivít veľmi výrazný. Je to jediná premenná, ktorou môžeme najlepšie vysvetliť prudký nárast v globálnych teplotách,“ dodáva Marcott.

Štúdia o výskume vyjde aj v časopise Science.

Science/ČTK