Arktický ekosystém musí čeliť nielen roztápajúcemu sa ľadu. Už od 60. rokoch vedci pozorujú okolo Islandu a v Barentsovom mori pokles  pH vody o 0,02 za jednu dekádu.

Nie je to len problém Severného ľadového oceánu. Celosvetovo je priemerná kyslosť povrchových oceánskych vôd zhruba o 30 % vyššia ako na začiatku priemyselnej revolúcie.

Severný ľadový oceán je však podľa vedcov obzvlášť citlivý. Jeden z dôvodov je jeho nižšia teplota.

Program, ktorý monitoruje Severný ľadový oceán (Arctic Monitoring and Assessment Programme) realizuje okolo 60 medzinárodných odborníkov. Zastrešuje ich osem štátov, ktoré majú v Arktíde svoje teritoriálne záujmy.

Emisie CO2

Hlavným spúšťačom okysličovania sú emisie oxidu uhličitého, ktoré oceány čiastočne absorbujú, ale za cenu zvýšenej kyslosti.

Situácia je tak vážna, že aj keby sme dnes zastavili vypúšťanie emisií CO2, trvalo by desaťtisíce rokov, než by sa chemické zloženie arktického oceánu vrátilo späť na pôvodné predindustriálne úrovne.  

„Už sme sa prekročili kritické hranice. Dokonca aj keby sme teraz zastavili emisie, okysličenie bude trvať desaťtisíce rokov. Je to veľmi veľký experiment,“ hovorí vedúci výskumu Richard Bellerby z nórskeho Inštitútu pre výskum vody pre server BBC.

Chemické procesy spojené s okysličovaním zaznamenali tiež v povrchových vodách Beringovo prielivu v kanadskej centrálnej časti Severného ľadového oceánu.

Acidácia oceánu pritom nie je na každom mieste rovnaká, keďže na ňu vplýva množstvo lokálnych faktorov. Taktiež závisí od hĺbky. Okysličenie prebieha najrýchlejšie na povrchu, najpomalšie na dne oceánu.

Ohrozený ekosystém

Táto acidácia má vplyv na oceánske ekosystémy. Zvlášť také morské hviezdice, alebo morské motýle sú na kyslosť oceánu veľmi citlivé. Citlivejšie by mohli byť tiež rybie ikry, alebo larvy.

„Morskí ježkovia sú obzvlášť citliví na kyslosť a pritom sú hlavným zdrojom potravy pre morské cicavce, ako mrože, podobne ako planktón, ktorý je zase dôležitým krmivom pre ryby,“ povedal Bellerby pre The Independent.

Taktiež experimenty s hadovkami ukázali, že začali umierať už po niekoľkých dňoch, odkedy ich vystavili takým úrovniam kyslosti, ktoré sa očakávajú v nasledujúcich desaťročiach, tvrdí spoluautor správy Sam Dupont z univerzity v Göteborgu. To by mohlo mať reťazový efekt aj na ryby a kraby, ktoré sa nimi živia.

Vedci zároveň upozorňujú, že potrebujeme nový výskum, ktorý by bol zameraný práve na zraniteľnosť ekosystémov.

Na niektoré morské organizmy by totiž mohla mať zvýšená kyslosť naopak pozitívne účinky. Prejaviť sa môže napríklad na veľkosti, do akej narastajú, alebo na ich správaní.

Pozor na súbežné procesy

Vedci ďalej v správe upozorňujú, že pri skúmaní okysličovania morí, musíme pozerať aj na iné súbežné procesy, ako je samotná klimatická zmena a s tým súvisiace zmeny teplôt, či roztápanie ľadu, znečisťovanie, alebo degradácia biotopov. Charakter oceánov sa mení, ale dnes nevieme s určitosťou povedať, ktoré tieto faktory sú pri týchto zmenách najdôležitejšie.

Napokon je to ešte jedno varovanie. Okysličovanie môže mať dopady aj na rybolov a komunity, ktoré sú na ňom závislé, ale taktiež dnes nevieme povedať, aké veľké dopady.

Správa teda vysiela niekoľko varovných signálov, ale zároveň ukazuje, že potrebujeme v tejto oblasti zrealizovať ďalší výskum.