Čo máte pripravené pre návštevníkov vedeckého festivalu Noc výskumníkov?

Predstavíme príklady vykonaných materiálových a technologických prieskumov na exponátoch zo slovenských múzeí a galérií, ako aj spôsoby ich ochrany. Poukážeme na rôznorodosť materiálov, z ktorých sú zložené zbierkové predmety a zložitosť prístupu k ich ošetreniu a uchovávaniu. Návštevníci sa budú môcť oboznámiť s prácou chemika – konzervačného vedca pri ochrane kultúrneho dedičstva prostredníctvom posterovej prezentácie s príkladmi použitia metód analýzy pri prieskume konkrétnych zbierkových predmetov, videoprojekcie dokumentujúcej projekt záchrany voskovej sochy sv. Uršule z Múzea Červený Kameň, či praktických ukážok.

Na aké ukážky sa môžu návštevníci tešiť?

Budú môcť sledovať štruktúry rôznych druhov textílií, či papiera mikroskopickými metódami s on-line vizualizáciou na monitore počítača, uvidia prípravu pigmentov podľa historických receptúr, či prípravu modelových vzoriek a ich správanie počas simulovaného urýchleného starnutia.

A na čo sa najviac tešíte vy ako vystavovatelia?

Noc výskumníka má každoročne neopakovateľnú atmosféru. Tešíme sa na túto akciu a okrem iného sme radi, že máme možnosť ukázať, že prírodné vedy nie sú strašiakom, ako sú často krát vnímané zo školských lavíc. Môžu byť zaujímavé, môžu poodhaliť nové informácie o štruktúre a správaní sa materiálov okolo nás. V našom prípade napomáhajú dokresliť obraz o objektoch nášho dedičstva a doplniť prázdne miesta v mapovaní ich histórie.

Vráťme sa k záchrane voskovej sochy sv. Uršule. Čo jej hrozilo a ako táto „záchrana“ prebiehala?

Tento komplexný projekt momentálne stále prebieha jeho riešiteľmi sú odborníci zo Slovenského národného múzea a Slovenskej technickej univerzity. Vosková socha sv. Uršule je jeden z množstva objektov v depozitároch múzeí a knižníc na Slovensku, ktorý si vyžaduje konzervačný a reštaurátorský zásah, inak mu hrozí zánik. Je tomu tak z kapacitných a finančných dôvodov. Tento projekt sa mohol uskutočniť vďaka finančnej podpore nadácie Pontis v rámci grantového programu „Pomáhame pamiatkam 2013“.
Socha predstavuje objekt, pozostávajúci z rôznych materiálov. Viditeľné časti tela sú voskové, časti ukryté pod odevom sú vyrobené zo zmesi látok vo viacvrstvovej štruktúre na báze rastlinných vlákien a spevňujúceho tmelu. Odetá je do kvetovaných brokátových šiat rôznej farebnosti na bielom pozadí. Aby tento v našom regióne ojedinelý objekt celkom nezanikol, bol potrebný zásah reštaurátora.

Čo bolo vašou úlohou pri projekte?

Našou úlohou bolo identifikovať prostredníctvom analytických metód materiálové zloženie jednotlivých súčastí sochy. Následne sme sa zamerali na návrh vhodného postupu čistenia voskových častí sochy. Vzhľadom na ich stupeň degradácie a poškodenia sme navrhované postupy čistenia experimentálne overovali na modelových vzorkách včelieho vosku so simulovaným znečistením a zostarnutím. Následne sme formulovali odporúčania pre konzervátorský a reštaurátorský zámer.

Reštaurátorský výskum je značne interdiciplinárny, vy sa ním zaoberáte z pohľadu chemika. Čo všetko si pod tým môžeme predstaviť?

Ochranu objektov kultúrneho dedičstva zabezpečujú rôzne profesie, pričom fyzicky má najbližšie k objektu reštaurátor a konzervátor. Ďalej do tohto procesu vstupujú odborníci z oblasti umenia a histórie, archeológie, etnografie, zoológie a botaniky, ale aj fyziky, chémie, materiálového inžinierstva, technológovia a konzervační vedci.
Neoddeliteľnou súčasťou reštaurátorského výskumu je teda aj chemicko-technologický prieskum, v ktorom chemik – konzervačný vedec odpovedá na otázky, týkajúce sa stanovenia materiálov, rozsahu a druhu ich degradácie a identifikácie techník a technológií, použitých pri tvorbe objektu. Na základe týchto informácií spolupracuje pri návrhu konzervačných postupov, ako aj podmienok ďalšieho uchovávania objektov.

Akú najstaršiu, či najvzácnejšiu pamiatku ste pomáhali zachraňovať?

Ťažko sa vyberá len jedna konkrétna. V rámci interdisciplinárnej spolupráce sme sa zapojili napríklad do identifikácie atramentov a techník v kresbách 15. až 17. storočia zo zbierok SNG v Bratislave, analýzy vzoriek z gotického oltára z Kostola sv. Jakuba v Levoči a Oltára sv. Kataríny z Baziliky sv. Kríža v Kežmarku (15. – 16. stor.), testovanie reštaurátorských materiálov, použitých pri reštaurovaní barokového obrazu Korunovanie Panny Márie z 1. pol. 18. st. zo zbierky Historického múzea SNM a mnoho ďalších.

Ako zisťujete pôvodnú farbu, či materiál pamiatky, ak bola už v minulosti neodborne „opravovaná“?

Na túto otázku sa nedá univerzálne odpovedať. Závisí to od konkrétnych prípadov. Opäť je ale potrebný tímový prístup, informácie historika, skúsenosti reštaurátora a vhodne zvolené metódy analýzy. Niekedy postačia nedeštruktívne metódy, napr. analýza v UV svetle, IČ reflektografia, či zistenie staršieho záznamu pod premaľbou, takzvaná röntgenografická analýza. V iných prípadoch, keď je identifikovaná dodatočná povrchová úprava, treba vykonať analýzu odobratých vzoriek, napr. chromatografickými alebo spektrálnymi metódami. Stretli sme sa napr. s „pokusom“ o ošetrenie glóbusu z 19. storočia nanesením polyakrylátového náteru na povrch poškodeného a zašpineného papiera, čím vznikol nevratný zásah, ktorý glóbus ešte viac poškodil.

Ktorý materiál sa zachraňuje najzložitejšie?

Opäť neexistuje jednoznačná odpoveď. Z hľadiska výkonu samotnej záchrany by na to vedel najlepšie odpovedať reštaurátor. Závisí to od materiálového zloženia, fyzického stavu objektu, či stupňa poškodenia a podmienok, v ktorých bol uchovávaný. My dokážeme z fyzikálneho a chemického hľadiska posúdiť, prípadne predpokladať odolnosť jednotlivých materiálov voči rôznym podmienkam. Napríklad odolnosť rôznych atramentov a farieb voči pôsobeniu svetla, rýchlosť degradácie dokumentov a kníh v závislosti od teploty, vlhkosti, či znečistenia v depozitároch archívov a knižníc, vplyv klimatických zmien na predmety z dreva a podobne.

Čím naši predkovia „stabilizovali“ materiál (napríklad aby ďalej nepracovalo drevo), keď nepoznali prípravky, ktoré sa používajú dnes?

Boli to látky na prírodnej báze, pričom niektoré z nich sú pre svoju vysokú účinnosť s obľubou požívané i dnes. Naši predkovia možno nepoznali presné príčiny a mechanizmy ich pôsobenia, ale ich účinnosť bola overená vekom a skúsenosťami.
Len na ochranu spomínaného dreva existuje množstvo receptov. Drevené úžitkové predmety, ktoré podliehali vplyvu poveternostných podmienok získali pôsobením ohňa vlastnosti, vďaka ktorým lepšie odolávali prirodzenému rozpadu. Ohorená vrstva dreva vytvorila na povrchu vrstvu uhlíka, ktorý konzervoval zdravé tkanivo pod ňou. To ľudia často využívali najmä pri stavbe obydlí a výrobe náradí. Okrem toho, oheň účinne spaľoval choroboplodné zárodky a živočíšnych škodcov. Nemenej zaujímavé bolo údenie výrobkov z dreva. Dym sa dodnes používa na konzervovanie potravín, pričom v minulosti sa týmto spôsobom zachovali pre mnohé generácie výrobky z dreva. Sadze z komína zmiešané s tukom taktiež prispievali k jeho ochrane. Táto zmes prenikla hlboko do pórov dreva a znemožnila prístup vzduchu a vody hlboko do štruktúry. Podobnú funkciu a svoje nezastupiteľné miesto v povrchovej úprave tohto materiálu mal a doposiaľ má aj včelí vosk. To je len niekoľko príkladov, tradičných receptov je omnoho viac a to sa bavíme iba o dreve.