Malý, ale odolný
Malý sladkovodný rak s pôsobivým latinským názvom Gramastacus lacus, ktorý dorastá do veľkosti maximálne 21 milimetrov bol minulý rok objavený na juhovýchode Austrálie, kde sa zdržiava v pobrežných jazerách a močiaroch. Napriek malému vzrastu ide o húževnatého jedinca, ktorý sa prehrabáva svojím bahenným „kráľovstvom“ až do hĺbky jedného metra.

Zaujímavosťou je, že malý rak dokáže vďaka svojím zahrabávacím schopnostiam prežiť aj napriek častým suchám striedajúcim sa s povodňami, ktoré sú charakteristické pre jeho prirodzené prostredie. Biológ Robert McCormack, vedúci výskumného projektu Australian Crayfish Project, popísal novoobjavený druh vo svojej práci, ktorú si môžete prečítať v magazíne ZooKeys.

Malý rak napriek svojmu neveľkému vzrastu nie je až taký príjemný, a to najmä pre ďalších zástupcov svojho druhu. Podľa McCormacka je totiž pravdepodobné, že sa tieto raky zahrabávaním do bahna snažia vyhnúť nielen povodniam a suchám, ale aj svojim blízkym príbuzným, keďže sú typickí aj svojimi kanibalistickými sklonmi.

Zdroj fotografie: Robert McCormack/ZooKeys.

Tri krát a dosť sa na ne nevzťahuje
Jedným z novoobjavených druhov bol v priebehu minulého roka aj malý chlpatý zástupca vakomyší, nájdený v austrálskom národnom parku Springbrook National Park. V angličtine bol pomenovaný „the black-tailed antechinus“ (v preklade čiernochvostá vakomyš), čo vystihuje jeho odlišnosť od ďalších vakomyších príbuzných. Oficiálne pomenovanie pre novoobjaveného cicavca je Antechinus arktos.

Malý tvor je charakteristický svojím dlhým čiernym chvostom, žltooranžovou srsťou okolo očí a čiernymi päťprstými labkami. Čo má však so svojimi blízkymi príbuznými spoločné, je krajná oddanosť zabezpečeniu kontinuity vlastného druhu. Samce vakomyší sú totiž známe tým, že sa počas obdobia párenia unavia až k smrti.

Samce pri rozmnožovaní bez prestávky vyhľadávajú každú dostupnú samicu na okolí, pričom popri svojej priam zúrivej snahe oplodniť čo najviac z nich zabúdajú jesť či oddychovať. Nakoniec teda zomierajú od vyčerpania ešte predtým, ako by mohli zočiť svoje potomstvo. Viac o novoobjavenom druhu sa môžete dočítať tu.

Nezastaviteľná túžba zabezpečiť pokračovanie svojho rodu je spoločná pre všetky vakomyši. Zdroj fotografie: flickr.com/Alan Couch.

Kašľúca žaba
Škvrnitá žabka (v angl. „leopard frog“) z Atlantického pobrežia síce svojimi fľakmi môže vzdialene pripomínať leopardiu kožu, zvukmi však určite nie. Rana kauffeldi je nový druh skokana, ktorého existenciu potvrdil tím výskumníkov z Rutgersovej univerzity v októbri 2014, pričom viac sa o tom môžete dočítať v ich štúdii zverejnenej v online vedeckom magazíne PLOS One.

Skokan nebol dlhé roky považovaný za nič nového, keďže sa výrazne podobá na svojich príbuzných, nakoniec však výskumníci pod vedením Jeremyho Feinberga zistili, že ide o dosiaľ nepoznaného zástupcu. A keď ho už definitívne identifikovali, zistili, že sa skokan vyskytuje na značne rozsiahlom území pozdĺž pobrežia Atlantického oceánu.

Žabka je okrem iného charakteristická aj tým, že jej kvákanie pripomína skôr kašeľ. Pre nás to síce môže znieť dosť bizarne, pre ňu to však zjavne funguje.

Zdroj: youtube.com/PLOSOneMedia

Medvedík v korunách
Minuloročný objav nového druhu cicavca bol významnou udalosťou. Plachý „chlpáč“ žijúci v horských lesoch Južnej Ameriky bol nazvaný oliguito. Ak vás zaujalo jeho pomenovanie, tak vedzte, že samotný objavený tvor je ešte fascinujúcejší.

Cicavec s oranžovo-hnedou srsťou, ktorý nám výzorom pripomína kombináciu malého medveďa a lasice, bol odhalený ako nový druh najmä vďaka novým technológiám a schopnosti vedcov pracovať s DNA. Domorodci ho však poznali už dávno. Olinguito je mäsožravý, plachý a rád sa zdržiava v korunách stromov v horských lesoch v Kolumbii a v Ekvádore.

Viac sa o ňom môžete dozvedieť v práci, ktorú jeho objavitelia zverejnili v online magazíne ZooKeys.

foto: Mark Gurney/ZooKeys

Majster maskovania
V ruinách starej pevnosti na severe Madagaskaru sa vedcom podarilo objaviť nový druh gekona, ktorý je rozhodne jedným z najzaujímavejšie vyzerajúcich plazov, aké sme kedy videli. Majster kamufláže, ktorý sa najradšej pohybuje pod rúškom noci, bol odborne pomenovaný Paroedura hordiesi.

Podľa vedcov, ktorí plaza objavili, môže dosiahnuť dĺžku 5,8 centimetrov, pričom tieto rozmery zahŕňajú aj jeho chvost. Malý druh bol síce objavený len nedávno, no jeho existencia je už dávnejšie ohrozená. Vedci ho navrhli zaradiť medzi kriticky ohrozené druhy. Svoj objav zverejnili vo vedeckom magazíne Zoosystematics and Evolution. Štúdiu nájdete tu.

foto: Frank Glaw/Zoosystematics and Evolution