Rozhodnutie voličov v referende vyvolalo šokované reakcie na oboch stranách kanála. Vedci pritom ostali v ešte väčšom šoku, keďže takýto výsledok, proti ktorému viac ako rok bojovali, nikto neočakával.

Nie každý slogan je pravdivý

Boli to práve britskí vedci, z ktorých sa väčšina zasadzovala za zotrvanie Veľkej Británie v EÚ. Vedci ako Stephen Hawking, držiteľ Nobelovej ceny Tim Hunt, bývalá hlavná poradkyňa EK pre vedu Anne Glover či vedci združení v kampani Scientists for EU (v preklade Vedci pre EÚ) vyzývali Britov, aby hlasovali proti odchodu.

Skutočnosť, že minister zodpovedný za univerzity a vedu Jo Johnson je navyše aj bratom jednej z hlavných postáv kampane za Brexit – Borisa Johnsona – celej veci dodával pikantný nádych.

Výsledky hlasovania pritom v tradične silných univerzitných mestách ako Cambridge, Oxford, Manchester, Glasgow a Edinburgh s veľkou prevahou podporili zotrvanie Británie v EÚ.

We fought for over a year to prevent this.

— Scientists for EU (@Scientists4EU) June 24, 2016

Zatiaľ čo z celkového pohľadu Británia do rozpočtu EÚ najmä prispievala, čo sa často využívalo aj v kampaniach v prospech Brexitu, v oblasti výskumu a inovácií patrila k najúspešnejšíím krajinám. V 7. rámcovom programe zaplatila 5,4 miliardy eur a získala 8,8 miliardy. V Horizonte 2020 je to už viac ako 2,1 miliardy.

Navyše v ňom koordinuje viac ako 1 480 projektov a od roku 2007 získali vedci pôsobiaci v Británii až 1 566 ERC projektov v celkovej výške viac ako 2,16 miliardy Eur. Ak by sme si chceli urobiť ešte lepšiu predstavu o výkonnosti britského výskumu, tak v Horizonte 2020 je až 9 univerzít, ktoré získali viac finančných prostriedkov ako celé Slovensko.

O čo prichádzame my?

Veľká Británia je bezpochyby jednou z hlavných hybných síl európskeho výskumu a inovácií. Otázka preto nemusí znieť o čo prichádza britský výskum odchodom z EÚ, ale naopak, o čo prichádza výskum v EÚ?

V zozname TOP 20 najlepších svetových univerzít je len šesť európskych, z toho dve zo Švajčiarska a štyri z Veľkej Británie. Teda z krajiny, ktorá je mimo EÚ a z krajiny, ktorá čoskoro mimo EÚ bude.

Ešte pred hlasovaním niektorí vedci upozorňovali, že Brexit môže mať veľmi negatívny vplyv na kvalitu a postavenie európskej vedy vo svete. Iní zase tvrdia, že to naopak môže mať mierne pozitívny vplyv na zastavenie odlivu mozgov a možno dokonca aj návrat kvalitných výskumníkov z východnej a strednej Európy.

V neistote však každopádne ostávajú nielen výskumníci z EÚ, ktorí pôsobia vo Veľkej Británii, ale aj britskí výskumníci v EÚ. Tento problém budú musieť riešiť v samotnej Európskej komisii, kde na generálnom riaditeľstve pre výskum a inovácie (DG Research and Innovation), aj v Spoločnom výskumnom centre (JRC) pracuje mnoho britských občanov.

Čo teda bude ďalej?

Hlavnou otázkou, ktorú si teraz všetci kladú, je aké bude postavenie britských výskumných organizácií v Horizonte 2020 a aký vôbec bude mať Brexit celkovo dopad na program H2020.

Najjasnejšie to vyjadril komisár pre výskum, vedu a inovácie Carlos Moedas, podľa ktorého „až do skončenia vyjednávania ostáva Veľká Británia členom EÚ, a to so všetkými právami a povinnosťami, vrátane účasti vo výskumných programoch ako Horizont 2020.“

Pre výskumníkov sa tak v najbližších dvoch rokoch oficiálne veľa nezmení. Budú sa môcť uchádzať o granty z Horizontu 2020, koordinovať konzorciá, a to za rovnakých pravidiel ako doteraz.

Čo sa ale môže zmeniť je prístup výskumných inštitúcií z kontinentu k britským partnerom.

UK remains EU member with all rights &obligations including running ERC projects until process of withdrawal is over https://t.co/vL7NSjF03c

— ERC Europe (@ERC_Research) June 24, 2016

V súčasnosti však prakticky nikto nevie predpovedať aké budú nasledujúce kroky k odchodu z EÚ. Najelegantnejším riešením sa zdá byť odchod k 1. januáru 2019, o čo by sa vlastne Briti aj mali snažiť. Uzavreli by sa tak všetky finančné záväzky.

Druhé Švajčiarsko na obzore

Po odchode z EÚ sa na britské inštitúcie bude nazerať ako na inštitúcie z tretích krajín, takže svoju účasť v projektoch si budú musieť hradiť z vlastných zdrojov. Mnohé z nich sa tak môžu dostať do problémov, keďže v niektorých prípadoch až viac ako 10 percent ich rozpočtov zabezpečujú práve európske projekty.

Britská vláda k tomuto problému môže pristúpiť ako Švajčiarsko, ktoré je od roku 2014 – po referende obmedzujúcom migráciu zo Švajčiarska – v Horizonte 2020 považované za tretiu krajinu. Svojim výskumníkom, ktorí sú súčasťou európskych projektov, garantuje pokrytie všetkých nákladov.

V prípade Švajčiarska však bol dopad vylúčenia zjavný. Znížil sa počet účastníkov, prakticky vymizli švajčiarski koordinátori projektov a stojí to veľa finančných prostriedkov. Švajčiarsko, podobne ako Veľká Británia, totiž z rámcových programov získavalo podstatne viac, ako do nich prispievalo.

Ilustračná fotografia, zdroj: pixabay.com/martaposemuckel

Jeden z argumentov kampane za odchod, že financie, ktorými krajina prispieva do Horizontu 2020, sa len presunú priamo do britského výskumu, tak jednoducho neobstojí. Aj keby to tak bolo, o čom sa dá pochybovať, ročné straty môžu presahovať pol miliardy Eur.

Tri scenáre

Jednou z možností, ako sa tomuto scenáru vyhnúť, bude vyjednať pre Britániu status asociovanej krajiny. To sa však minimálne v tejto situácii nezdá byť reálne. Najlepšie to vystihol generálny tajomník vplyvnej Ligy európskych výskumných univerzít (LERU) Kurt Deketelaere. Ten, parafrázujúc Winstona Churchilla, povedal: „Dostať krajinu späť do Horizontu 2020 prináša krv, pot a slzy.“

Otázkou samozrejme tiež ostáva, aké bude mať Brexit dôsledky na rozpočet Horizontu 2020. Veľká Británia je tretím najväčším platcom do rozpočtu EÚ a ročný výpadok sa pre Horizont 2020 môže približovať až k jednej miliarde eur. V takom prípade by celkovo mohol H2020 prísť až o dve miliardy eur.

Tu na scénu prichádzajú tri možné scenáre. Buď dôjde k ďalšiemu znižovaniu rozpočtu, alebo výpadok pokryjú ostatné členské štáty, alebo sa pre Britániu podarí vyjednať status asociovanej krajiny, tak ako napríklad Nórsku, Izraelu a ďalším štrnástim krajinám.

V takom prípade by sa mohli výskumníci z ostrovov zapájať do projektov tak, ako doteraz. Asociované krajiny totiž prispievajú do spoločného rozpočtu a ich organizácie môžu v rámcovom programe participovať tak, ako členské štáty.

Brexit pritom bude mať negatívny dosah nielen na univerzity, ale aj na inovatívne malé a stredné firmy a start-upy. Londýn je považovaný nielen za finančné centrum Európy, ale aj za Mekku európskych start-upov.

Ilustračná fotografia, zdroj: pixabay.com/Tabatta

Toto sa však môže v najbližšom období zmeniť a reálne hrozí, že sa inovatívne spoločnosti presunú do Berlína, alebo do Amsterdamu. Predražiť sa môže tiež prístup k rizikovému kapitálu a svoju úlohu budú hrať aj nestále trhy.

Britské racio bude pri novom programe chýbať

Napriek tomu, že je Horizont 2020 ešte len v treťom roku svojho fungovania, tak sa už pomaly začínajú práce na novom rámcovom programe. Brexit túto prípravu, ako aj celý nový rámcový program ovplyvní z viacerých hľadísk.

V prvom rade Veľká Británia stratí akýkoľvek vplyv na jeho smerovanie a zaradí sa medzi krajiny ako Švajčiarsko, Izrael či Nórsko, ktoré nemôžu priamo ovplyvňovať návrhy legislatívy. Pritom, ako správne upozorňuje Anne Glover: „Hlas Veľkej Británie bol vždy silný, dôveryhodný, vítaný a ovplyvňoval smerovanie.“

Britskí zástupcovia viedli viaceré vplyvné komisie a mali členov aj vo vedeckej rade ERC. Za jej vznikom mimochodom tiež stála britská iniciatíva. Jednoznačne to zhodnotila bývalá írska komisárka pre výskum, vedu a inovácie Máire Geoghegan-Quinn: „Bez Veľkej Británie na palube by Horizont 2020 vyzeral veľmi odlišne.“

Racionálny a mimoriadne profesionálny britský prístup bude pri príprave nového rámcového programu chýbať.

Brexit navyše môže mať negatívne dôsledky aj na rozpočet budúceho rámcového programu.

Ilustračná fotografia, zdroj: pixabay.com/moritz320

Vylúčenie dnes nie je riešenie

Z hľadiska budúcnosti si EÚ nemôže dovoliť Veľkú Britániu stratiť a naopak. Preto by sme sa mali vyhnúť snahe potrestať ju a ostrakizovať z európskych výskumných a inovačných programov, a to najmä preto, že väčšina britských vedcov vyzývala k voľbe za zotrvanie.

Práve spôsob akým vedci v Európe spolupracujú môže byť príkladom aj pre ostatné oblasti tvorenia politík. Internacionalizácia tu postúpila tak ďaleko, že je už prakticky nezvratná a najmä čoraz viac vyžadovaná.

Výskumníci si aj vďaka ôsmim rámcovým programom zvykli pracovať v medzinárodných konzorciách a angličtina sa stala „lingua franca“ svetového výskumu. Bolo by veľkou chybou vracať sa k fragmentácií výskumu a opätovne nastavovať prekážky pre mobilitu a spoluprácu medzi vedcami.

Mimochodom – z desiatich pracovníkov britskej UK Research Office v Bruseli sú traja cudzinci.