Mäso, pivo a cigarety im „voňajú“

Ako je možné že na niekoho útočia kliešte pri každej návšteve lesa a niekto sa s ním nestretol nikdy? Rôzne faktory, ktoré kliešťom „voňajú“, sa vedci z parazitologického ústavu snažili identifikovať pomocou ankety. V nej sa 931 ľudí rôzneho veku, ktorí chodia do lesa opýtali, na ich skúsenosti s kliešťami.

Dvadsať percent opýtaných na sebe kliešťa nikdy nemalo. Tých, ktorí na sebe nachádzajú aspoň jedného ročne bolo asi 12% a okolo 3% respondentov bolo ročne napadnutých kliešťom desať a viac krát.

Medzi ľuďmi, ktorí boli napádaní aspoň jedným kliešťom ročne bolo v ankete dvakrát viac mužov ako žien. Desať a viac kliešťov ročne, si vyberal až desaťnásobok mužov oproti ženám.

„Ženy majú kyslejšiu pokožku ako muži, napríklad keď si kupujete dámsku kozmetiku, máte na nej napísané, že má iné pH,“ vysvetľuje preferencie kliešťov Branislav Peťko. „Kliešte nemajú radi kyslé prostredie. V ihličnatých lesoch, kde je kyslá pôda, vôbec nežijú,“ dodáva.

V ankete vedci tiež zisťovali, čo respondenti prevažne konzumujú. Zistili, že kliešťami sú častejšie napádaní ľudia, ktorí jedia mäso, vypijú aspoň jedno pivo denne, či fajčia.

„Kliešť je citlivý na kysličník uhličitý. Keď máme nazbierané živé kliešte uložené v chladničke a vysypeme ich, tvária sa ako mŕtve. Preberú a rozutekajú sa, keď na ne dýchneme,“ vysvetľuje Branislav Peťko.

Kliešťom klimatické zmeny prospievajú

Kliešte na nás útočia počas celého roka, keďže každý druh je aktívny v inom časovom období. Nie je teda pravda, že si na ne treba dávať pozor až po jarnom oteplení. Podľa Branislava Peťka aj klimatické zmeny prispievajú k tomu, že kliešťov bude stále viac. Presúvajú sa aj na vyššie položené miesta, kde sa kedysi nevyskytovali.

„V posledných desiatich-dvadsiatich rokoch zaznamenávame kliešte až na hranici 1000 až 1400 metrov nad morom, čo je neskutočne vysoko. Najmä tých kliešťov obyčajných totiž limituje priemerná ročná teplota okolo 7-8 stupňov. Tým, že sa otepľuje, izoterma 7-8 °C sa posúva do vyšších horských oblastí,“ hovorí Branislav Peťko. Kliešte sa tak dostávajú aj do atraktívnych horských turistických centier, Nízkych a Vysokých Tatier, Veľkej a Malej Fatry či Vihorlatu. „Začiatkom mája po tejto teplej zime sme už kliešte nazbierali na Hrebienku vo Vysokých Tatrách vo výške 1320 m a na Smrekovici vo Veľkej Fatre dokonca vo výške 1350-1400 m nad morom," dodáva Branislav Peťko.

Ťažká cesta k dospelosti

Správny vývoj kliešťa je podmienený pitím krvi, bez ktorej by neprežil. Po narodení musí larva vyliahnutá z vajíčka nájsť vhodného hostiteľa na ktorom pár dní parazituje. Keď sa napije doplna, odpadne a po dvoch až troch týždňoch sa z nej pri priaznivých podmienkach stáva nymfa, ktorá je podobne ako larva ešte bez pohlavných znakov.

Nymfu čaká podobný proces po ktorom sa premení na dospelého samčeka, alebo samičku, ktorí môžu zakladať novú populáciu. „Keď sa samička dostane na hostiteľa, vylučuje pohlavným otvorom feromón, ktorý zanecháva samčekovi stopu, aby ju ľahšie našiel. Kliešte sú slepé a idú teda len po pachu,“ popisuje Branislav Peťko rozmnožovanie kliešťov. Pre samčeka kliešťa, ktorý sa mimochodom už krvou neživí, je tento proces „osudný", keďže kopuluje do „úplného vyčerpania" jeden až dva dni. „Samička je však partnerovi verná. Po oplodnení vylúči nový feromón, ktorým odpudzuje ďalších samčekov,“ dopĺňa Branislav Peťko.

Jedna samička znesie podľa množstva vypitej krvi dve až štyri tisíc vajíčok, z ktorých sa opäť vyliahnu larvy. Pri zachovanej biologickej rovnováhe by sa z týchto tisícov lariev mali dožiť finálneho štádia dospelosti len dva kliešte. Jeden samček a jedna samička. Ak by ich bolo viac, populácia kliešťov bude narastať, ak menej, kliešte sa budú postupne na tomto mieste vytrácať. V skutočnosti sa tento pomer „vlní“ a tak sú roky na kliešte „úrodné“ a zase „neúrodné“.

                           zľava: larva, nymfa, samček, samička, zdroj: archív Branislava Peťka

Zákerný džentlmen

Podľa Branislava Peťka je kliešť aj napriek svojej negatívnej povesti v istom zmysle slova ohľaduplný „Na rozdiel od muchy, chodí po tele nečujne a vďaka blanitým prísavkám vás ani v noci nevyruší,“ vysvetľuje.

Keď si kliešť nájde miesto z ktorého sa chce napiť, najprv v slinách vylúči anestetizujúcu látku, ktorou ho umŕtvi. Potom sa bezbolestne prereže cez kožu, zasunie do tela takzvaný chobôtik (hypostóm) a začne pomaly vypúšťať sliny, v ktorých má množstvo látok „užitočných“ pre nerušené cicanie krvi.

Pomocou ďalšej látky, zvanej aj cement, sa kliešť v rane doslova „zabetónuje“. Preto potom kliešť „drží ako kliešť“. Keď sa po dopití chce odlepiť, začne sliniť, cement rozleptá a ľahko odpadne. Pri jeho vyberaní, musíme teda najprv uvoľniť prilepenie a až potom ho pomaly vytiahnuť. „Najlepšie tak, že použijeme pinzetu, chytíme ho čo najbližšie pri koži za chytínovú hlavičku a snažíme sa uvoľniť „lepidlo“ otočením na jednu, alebo druhú stranu o pol otáčky. Ak to nejde, môžeme otáčku trošku zväčšiť, no určite netočiť dokola, aby sa hypostóm neodlomil,“ radí parazitológ.

„Keď vás poštípe nejaký bodavý hmyz, tak vás to miesto svrbí. Idete k lekárovi a ten vám dá dithiaden, aby to prestalo. Kliešť vám ten „ditiadén“ podá hneď počas pitia a ešte vám dopraje 24 hodinový náskok, kým vás nakazí boreliózou. Keď sa tak naňho pozrieme, kliešť je vlastne džentlmen,“ smeje sa Branislav Peťko, napriek tomu, že už prekonal viackrát ochorenie, ktoré títo zákerní džentlmeni prenášajú.

Mýty o kliešťoch

Točenie kliešťa v smere alebo v protismere hodinových ručičiek

Hypostóm, ktorým je kliešť zavŕtaný nemá závit, takže je jedno, či točíte doľava alebo doprava. Točiť ním hlavne netreba vôbec.

„Z analýz dospelých kliešťov, ktoré boli vybraté krúživým pohybom na mieste pricicania, pomocou vatového tampónu sme zistili, že 90% kliešťov malo ulomený hypostóm. Tak to vyzerá, keď je kliešť vyberaný točením. Keď sa už stane, že odtrhnete hlavičku a tá zostáva v koži, treba ísť na chirurgiu,“ radí Branislav Peťko. Zostatok kliešťa totiž nevyhnisá, ale zapuzdrí sa a zostane v tele. Nymfu, ktorá má menší a kratší hypostóm, dokážeme vybrať pomocou krúženia vlhkým tampónom. Keď sa však takýmto spôsobom vyberajú dospelé samičky, hypostóm sa im odlomí.

                           nesprávne odstránený kliešť, zdroj: archív Branislava Peťka

Potretie kliešťa olejom, alebo krémom

Kliešťovi pokvapkanému olejom, sa upchajú dýchacie otvory a on začne sliniť, aby sa odlepil. Práve v slinách má však choroboplodné zárodky a tak sa len zvyšuje pravdepodobnosť, že prenesie nákazu.

Kliešte útočia aj zo stromov a spúšťajú sa na pavučine

Kliešte žijú v opadanom lístí a v tráve odkiaľ napádajú hostiteľov. Preto je potrebné ošetriť repelentom predovšetkým topánky, spodok nohavíc, či ponožky.

B-vitamín funguje proti kliešťom, rovnako ako proti komárom

Z výsledkov ankety, ktorú robili vedci z Parazitologického ústavu SAV vyplynulo, že kliešte a komáre sa nesprávajú rovnako.

Aké choroby, kliešte prenášajú?

"Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie WHO je na svete vytipovaných desať najzávažnejších infekčných ochorení, z ktorých osem je parazitárnych alebo parazitmi prenášaných,“ hovorí Branislav Peťko a zároveň dodáva, že podľa štatistík zomrelo v histórii na infekčné a parazitárne choroby ďaleko viac ľudí, ako vo všetkých vojnách dokopy. Tieto choroby sa vyskytujú prevažne v trópoch a subtrópoch a kliešť našťastie k ich prenášačom nepatrí, zato aj v miernom pásme vie narobiť značné problémy.

Kliešť obyčajný je prenášačom kliešťovej encefalitídy, lymskej boreliózy a anaplazmózy, ale aj menej častej Q horúčky a ďalších, ktoré sa vyskytujú zriedkavejšie...

Kliešťová encefalitída

Kliešť má vírus v slinných žľazách a je schopný infikovať svojho hostiteľa hneď, ako začne piť. Počet ochorení síce narastá, ale infikovanosť kliešťov je zhruba jedno promile (1 z 1000).

Encefalitídou sa dá nakaziť aj konzumovaním mliečnych výrobkov vyrobených z nepasterizovaného, infikovaného ovčieho, či kozieho mlieka. Vírus v týchto výrobkoch prežíva a môže spôsobiť malé epidémie.

„Keď sa syr nechá 7-10 dní vyzrieť, tak sa mu zníži pH na 4, ktoré by vírus malo inaktivovať, o čom sa v súčasnosti vedú živé odborné diskusie. Bezpečne to však urobí pasterizácia mlieka,“ hovorí Branislav Peťko.  

Proti kliešťovej encefalitíde existuje očkovanie, ktoré pozostáva z troch dávok. Všetky kliešte žijúce na Slovensku sú prenášačom tohto ochorenia a choroba sa vyskytuje plošne, takmer na celom území SR, no najhoršie je na tom Trenčiansky kraj.

                                                zdroj: RÚVZ Banská Bystrica

Lymská borelióza

Toto zložité bakteriálne ochorenie kliešť nedokáže preniesť hneď ako sa prisaje, ale až po cca 24 hodinách. Pri lymskej borelióze je podstatná skorá a správna diagnostika, no liečba je niekedy komplikovaná, pretože borelióza sa prejavuje až v troch štádiách. Prvým je červená škvrna, ktorá sa zvykne objaviť zhruba do mesiaca. Druhým štádiom sú zápaly kĺbov alebo nervov, ktoré sa môžu objaviť po niekoľkých mesiacoch a posledné, chronické štádium prepukáva až po rokoch a postihuje nervy, kĺby i kožu.

Percento kliešťov infikovaných boréliami je vysoké (10-30%). Ich premorenosť sledujú slovenskí vedci už od roku 1991. Miesta kde sú rozšírené borelióza a kliešťová encefalitída sa kryjú s listnatými lesmi, pričom najhoršie sú na tom Stredné Považie, Ponitrie, Prešovský a Košický kraj.

Babezióza

Spôsobuje ju jednobunkový parazit parazitujúci v červených krvinkách, ktoré rozkladá. Babesia divergens napáda dobytok a Babesia microti myši. Obidve sú pre človeka nebezpečné, no na dobytčiu ochorejú len ľudia, s oslabenou imunitou, väčšinou po vyoperovaní sleziny. „Takýto ľudia sú pre babeziózu veľmi rizikoví a ochorenie je tak vážne, že polovica z pacientov umiera,“ hovorí Branislav Peťko. Babesia canis, ktorá napáda psy, je na človeka neprenosná.

Anaplazmóza

Ochorenie bolo objavené v 70. rokoch minulého storočia v Juhoslávii. Spôsobuje ju baktéria, ktorá napáda biele krvinky. Prejavuje sa miernymi teplotami a nešpecifickými príznakmi, ktoré sú podobné začínajúcej chrípke. Dá sa odhaliť vyšetrením krvi. Na Slovensku je nakazených zhruba 3-5% kliešťov obyčajných a táto choroba bola u nás zatiaľ zistená u jedného pacienta.

Kliešte na Slovensku

Na svete je známych asi 650 druhov kliešťov. Z nich je asi 90% sústredených na určitú skupinu alebo jeden druh hostiteľa na ktorom žijú. Tie sa väčšinou s človekom nestretnú, pretože žijú v brlohoch hostiteľov. Druhou skupinou sú vonkajšie kliešte, ktoré na svojho hostiteľa číhajú na lúkach, či v lesoch, majú svoje hostiteľské spektrum a rôznu ročnú dobu aktivity. U nás sa vyskytujú nasledujúce kliešte.

                                              Zdroj: archív Branislava Peťka

Pijak (Dermacentor)

-stepný má rád suché miesta na južnom Slovensku, či v Slovenskom krase. Jeho typický biotop je okolie Zádielskej doliny, kde ho dlhodobo sledujú slovenskí vedci. Je prenášačom baktérie Rickettsia slovaca, ktorá dostala názov na Virologickom ústave SAV a vyvoláva chorobu lymfatických uzlín zvanú TIBOLA.

-lužný sa prebúdza podobne ako pijak stepný na začiatku roka. Choroby prenáša najmä na zvieratá a je nebezpečný pre psov, pretože prenáša často smrteľnú babeziózu psiu. Má rád vlhké miesta, takže jeho typický biotop sú lúky okolo riek s vyššou hladinou spodnej vody. Pred tridsiatimi rokmi sa vyskytoval iba v lužných lesoch okolo Dunaja, Moravy a na východnom Slovensku okolo Tisy a Bodrogu. V súčasnosti je pozdĺž riek rozšírený až po Trenčín, Žilinu, Nitru a na východnom Slovensku po Vihorlat, Michalovce aj Košice.

Kliešť obyčajný (Ixodes ricinus)

Žije v listnatých a zmiešaných lesoch, kde číha na koncoch tráv v okolí chodníkov. V týchto oblastiach sa najčastejšie vyskytujú aj choroby, ktoré kliešte prenášajú.

Bežne sa začínal prebúdzať začiatkom apríla, v súčasnosti už oveľa skôr. „V polovici februára sme ho našli na južnom Slovensku, takže jeho aktivita sa posunula smerom do chladnejšieho obdobia roka a je aktívny až do novembra.“ hovorí Branislav Peťko.

Haemaphysalis

- kliešť lužný je letný kliešť rozšírený s pijakom lužným. Stretnúť sa s ním môžeme na zvieratách.

- kliešť lesostepný svoju aktivitu začína v októbri a v zime vylieza spod snehu na vetvičky krovia. Tento rok vedci v Slovenskom krase zaznamenali nadmerný počet týchto kliešťov vďaka teplej zime.

- kliešť stepný sa na Slovensku vyskytuje iba zriedkavo

Kliešť psí (Rhipicephalus sanguineus)

- Žije na juhu Európy a na naše územie sa sporadicky prinesie na psoch, ktorí „dovolenkujú“ so svojimi pánmi pri Stredozemnom mori. V tejto oblasti sa vyskytuje na divokých, neudržiavaných plážach, kam chodia miestne túlavé psy hľadať potravu. Naše klimatické podmienky im zatiaľ nevyhovujú.

Vedeckú kaviareň SAVinci organizuje Slovenská akadémia vied vždy prvý utorok v mesiaci v KC Dunaj. Témou najbližšej besedy v utorok 3. júna o 17.30 bude Slovenčina. Sibyla Mislovičová z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV bude okrem iného hovoriť  o tom, ako súvisia zmeny jazyka so zmenami v živote jeho používateľov.