Vedci skúšajú rôzne metódy regulácie škodcov

— Martin Vančo

Národné lesnícke centrum realizuje výskumný projekt, ktorého cieľom je regulovať populácie vybraných najvýznamnejších hmyzích a hubových škodcov a chrániť tak lesy.

Vedci skúšajú rôzne metódy regulácie škodcov

Ilustračná fotografia, zdroj: flickr.com, Cyndy Sims Parr

Projekt s názvom „Biologické metódy regulácie populačnej dynamiky hmyzu premnožujúceho sa na smreku a duboch“ prebieha od roku 2011 a tento rok končí. Jeho realizátorom je Národné lesnícke centrum.

Zámerom vedcov je vhodnými biologickými a biotechnickými metódami ochrany lesa dokázať regulovať populácie vybraných najvýznamnejších hmyzích a hubových škodcov tak, aby neprekročili prah hospodárskej škodlivosti.

Odborníci na začiatku projektu najskôr zmonitorovali územie Slovenska, aby vybrali najvhodnejšie lokality pre odber vzoriek pre laboratórne práce a terénne experimenty.

Aktivity zahŕňali kombináciu rôznych laboratórnych experimentov a terénneho výskumu, ako aj chov vlastného hmyzu. Terénne práce boli zamerané na chov hmyzu v externých podmienkach (najmä húseníc mníšky veľkohlavej), na overovanie výsledkov dosiahnutých v laboratóriách, ale napríklad aj na vývoj prototypu nového typu feromónového lapača či na odchyt podkôrneho hmyzu do feromónových lapačov.

Chov hmyzu

Chovom hmyzu chceli vedci lepšie pochopiť populačnú dynamiku jednotlivých druhov, ako aj ich vzťah k prirodzeným hmyzím nepriateľom, najmä parazitoidom.

Na chov hmyzu využívali rôzne druhy fotoeklektorov, chovných klietok a iných typov závesných sieťových chovných systémov, používaných napríklad v Kanade.

Ako modelový druh podkôrneho hmyzu si zvolili lykožrúta smrekového, lykožrúta lesklého, lykožrúta severského či podkôrnika dubového. Neskôr chovali aj tvrdoňa smrekového. Podkôrny hmyz patrí k najvýznamnejšej skupine škodcov.

V jednom z realizovaných experimentov napríklad vedci chovali larvy mníšky veľkohlavej. Chceli zistiť stupeň parazitácie a patogenity. Húsenice chovali na listoch dubov v skupinách po asi 30 kusov.

Vyliahnuté parazitoidy odoberali každý deň. Patogény determinovali v laboratóriu. Jedným z prvých výsledkov bol prvonález patogénnej huby Entomophaga maimaiga v telách uhynutých húseníc z dvoch sledovaných lokalít.

Prototyp lapača

Už predchádzajúce výskumy čiastočne dokázali význam entomopatogénnych húb v redukovaní populácie najmä lykožrúta smrekového.

Preto sa aj v rámci tohto projektu využívali rôzne metódy použitia tohto bioagens pri ochrane lesa pred podkôrnym hmyzom.

Ako jedna z ďalších možností ochrany lesa proti chorobám sa javí ich regulácia biologickou cestou, t.j. prípravkami, ktorých účinný agens sú bunky antagonistických mikroorganizmov.

Projekt skúmal aj efektívne využitie feromónových lapačov, ktoré sú najbežnejšou biotechnickou metódou ochrany lesa a slúžia nielen na kontrolu populácie, ale aj na hromadný odchyt podkôrneho hmyzu. V rámci tejto aktivity vyvíjali aj nový prototyp feromónového lapača.

Vo Vysokých Tatrách vedci umiestnili rôzne typy feromónového lapača za účelom odchytu lykožrúta smrekového. Spolu išlo o 60 kusov lapačov. Neskôr upravili pôvodný lievikovitý prototyp lapača a vyvinuli celkom nový krížový lapač z fólie. Taktiež použili lapač BEKA, ktorý sa používa v Nórsku a ďalšie tri druhy lapačov.

Finančne tento projekt podporila Agentúra na podporu výskumu a vývoja.

Odporučiť e-mailom

Komentáre

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta vedy priamo do Vášho e-mailu

* povinné polia