Štúdiu na túto tému robili vedci z Nemecka, ktorí analyzovali DNA získané z kostí pravekých obyvateľov východnej Európy. Potvrdili pritom predchádzajúce domnienky o výraznejšej pigmentácii pravekých Európanov. „Všetci naši dávni predkovia boli tmaví," uviedla antropologička Sandra Wildová.

Toto sa zmenilo až zhruba pred 50 000 rokmi, kedy začali osídľovať severnú pologuľu. Ľudia sa tu totiž museli prispôsobiť nedostatku slnečného žiarenia. „Výroba vitamínu D v ľudskom tele je závislá na ultrafialovom žiarení zo slnečného svitu. Ľudia tu navyše prijímajú menej vitamínu D aj v potrave. Svetlá pokožka tak bola najlepšou možnosťou, ako jeho nedostatok kompenzovať," vysvetlil Mark Thomas z londýnskej University College, ktorá sa na výskume podieľala.

Na základe skúmania DNA sa vedcom taktiež podarilo zistiť, že blednutie pokožky Európanov výrazne zrýchlilo v posledných piatich tisícoch rokoch. Pripisujú to spôsobom výberu sexuálneho partnera. Je vraj totiž možné, že svetlejšia farba bola znakom príslušnosti k určitej skupine a mala tak vplyv na výber partnera.

Svetlejší typ mohol tiež pôsobiť príťažlivejšie, čím mal viac príležitostí k sexuálnemu styku a teda k prenosu svojej genetickej informácie na potomkov.

„Výsledky našich bádania sa však nedajú interpretovať tak, že všetko, čo prešlo výberom, bolo výhodné. Práve znaky, ktoré sa presadili na základe voľby partnera, sú často kultúrne podmienené a teda otázkou vkusu," upozornil Joachim Burger z Univerzity v Mainzi.

DNA pre svoje analýzy získali vedci z kostier ľudí takzvanej kanálové kultúry. Tí žili zhruba pred štyrmi až piatimi tisíckami rokov v stepných oblastiach medzi východnými Karpatami a Uralom, teda na území dnešnej Ukrajiny a juhozápadného Ruska.

ČTK