Pokroky v analytickej chémii vedcom pomáhajú hlavne pri detegovaní hormónov v odpadovej vode. V čistiarňach je ich totiž možné odstrániť na 90 percent, ale zvyšok, ktorý putuje ďalej do prírody, je biologicky aktívny.

Vedci zatiaľ nepoznajú presný rozsah vplyvu na živočíchy žijúce vo vode a jej blízkosti. No vedia, že sa ich správanie pod vplyvom chemických látok mení.

Zdrojom sú festivaly, ale aj domovy dôchodcov

Liečivá a metabolity, teda produkty látkovej premeny metabolizmu, sa do odpadových vôd najčastejšie dostávajú z domácnosti, zdravotníckych zariadení a domovov dôchodcov.

Drogy putujú do odpadových vôd zas najčastejšie od ich ilegálnych užívateľov a výrobcov. Na Slovensku ide väčšinou o domácich výrobcov metamfetamínu, ktorí drogy vyrábajú v takzvaných kuchynských laboratóriách. Drogy sa však do kanalizácie dostávajú aj pri policajných raziách, počas ktorých dochádza k ich splachovaniu najmä cez toaletu.

Za zmienku stoja aj „jednorazové zdroje“ zvýšeného výskytu liečiv a drog v odpadových vodách, akými sú festivaly. Aj to však podľa Tomáša Mackuľaka z Oddelenia environmentálneho inžinierstva FCHPT STU líši v závislosti od druhu hranej hudby.

Do pôdy sa liečivá a drogy najčastejšie dostávajú cez povrchové vody, najmä cez kal, ktorý vzniká pri procese čistenia vody. Slovenskí vedci tiež skúmajú odolnosť kalu voči mikroorganizmom, keďže mikroorganizmy bežne kontaminovanú vodu čistia. Pokiaľ je kal schopný takémuto čisteniu odolávať, existuje veľké riziko, že dôjde k infikovaniu podzemných vôd.

Ryby pod vplyvom

„Čistiarne odpadových vôd sú schopné s dobrou účinnosťou odstraňovať len niektoré z liečiv a ich metabolitov. Niektoré z nich teda môžu prenikať hlavne do povrchových vôd a do životného prostredia,“ hovorí Tomáš Mackuľak.

Jeho slová potvrdzuje aj Vladimír Kvassay, vedúci divízie Čistiarní odpadových vôd Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. Podľa neho sa v odpadovej vode nachádzajú aj látky, ktoré klasická biologicko-mechanická komunálna čistiareň nie je schopná odstrániť. Ak by sme vraj chceli mať dokonale čistú vodu, museli by sme ju vystaviť vysokým dávkam UV žiarenia, po čom by musela prejsť ďalšími filtrami. Na to by sme ale potrebovali jednu malú elektráreň.

Hormóny, napríklad antikoncepcia, sú špecifické tým, že sa v kanalizácii a v odpadových vodách nevyskytujú v takých koncentráciách ako liečivá, či drogy. Ich nebezpečenstvo ale spočíva v tom, že aj keď ich je čistiareň schopná eliminovať s účinnosťou nad 90 percent, sú stále biologicky aktívne. Už len ich malá koncentrácia môže mať na živočíchy vplyv – najmä na obojživelníky a niektoré typy rýb.

Do odpadovej vody sa okrem antikoncepcie dostávajú aj steroidy, pričom zdrojom sú opäť domácnosti, ale sčasti aj posilňovne. Ich vplyv na prostredie je podľa Tomáša Mackuľaka ťažké posúdiť, aj keď vedci už teraz vedia, že napríklad antidepresíva, či lieky proti úzkosti môžu v množstve a koncentrácii, ktorá sa objavuje v odtoku z čistiarní ovplyvňovať správanie niektorých druhov rýb.

Ilustračná fotografia, zdroj: pixabay.com/ zdenet

Kraľuje pervitín

Dopadu liečiv a drog na jednotlivé zložky životného prostredia sa vedci z FCHPT momentálne venujú veľmi intenzívne, pričom sa snažia vyvinúť systém, ktorý by odpadovú vodu vyčistil dôslednejšie. Je ale nutné podotknúť, že momentálne sa v lekárstve využíva viac ako 3000 účinných látok, z ktorých bolo v životnom prostredí identifikovaných iba niečo vyše 300.

Slovenskí výskumníci tiež od roku 2013 pravidelne mapujú výskyt drog a liekov v odpadových vodách, čo im pomáha identifikovať nové omamné látky na trhu, či dokonca určiť ich zdroj.

Prieskum vykonávaný v rámci medzinárodného projektu pod patronátom Nórskeho inštitútu pre vodu ukázal, že na Slovensku a v Českej republike dominujú v odpadových vodách hlavne marihuana a metamfetamín (pervitín). Je to zapríčinené najmä ich cenou, ktorá je podstatne nižšia ako v prípade kokaínu, ktorý je rozšírený hlavne v západnej Európe.

Vedci v rámci projektu odmerali spotrebu drog v jedenástich slovenských mestách. Najvyššia spotreba pervitínu, kokaínu, marihuany, či extázy bola zaznamenaná v Bratislave. V prípade pervitínu sa k Bratislave v spotrebe priblížili iba Piešťany.

Ilustračná fotografia, zdroj: pixabay.com/ Ajale

Neznáma, ale odolná

Podľa Tomáša Mackuľaka sa v odpadových vodách Slovenska nachádza tiež málo známa zlúčenina kotinín (metabolit nikotínu), ktorá je schopná odolávať biologickým procesom v čistiarňach, či v samotnej kanalizácii. O jeho možnom dopade na jednotlivé zložky životného prostredia ale zatiaľ vedci vedia len veľmi málo.

„Taktiež je nutné spomenúť aj rezistentné baktérie, ktoré sú v odpadových vodách prítomné a len z časti eliminované na čistiarňach,“ hovorí Tomáš Mackuľak. Už dnes je podľa neho možné pozorovať nárast ochorení, kde je pôvodcom baktéria rezistentná voči antibiotikám. Výrazne to môže predĺžiť dobu liečenia, ale aj ohroziť zdravie pacienta.

Tomáša Mackuľaka a jeho kolegov budete môcť stretnúť už tento piatok 30. septembra na Európskej noci výskumníkov v Starej Tržnici v Bratislave. Vedci vám vo svojom stánku odprezentujú výsledky svojej práce a zoznámia vás aj s prenosným systémom na čistenie kontaminovaných odpadových vôd z nemocníc, či hospicov. Ukážu vám, ako bórom dopované diamantové elektródy dokážu okrem účinnej dezinfekcie vôd odstraňovať aj širokú škálu mikropolutantov, akými sú liečivá či drogy.