Čo je vlastne krv, ktorá sa možno laikovi javí „len“ ako „červená tekutina“ ?
Krv je telesná tekutina, ktorá prúdi v našich cievach. Je tvorená tekutou zložkou nazývanou plazma a bunkami – krvinkami, ktoré plnia v tele veľmi dôležité úlohy. Základnou funkciou červených krviniek je, aby prenášali kyslík z pľúc do celého tela, čo umožňuje krvné farbivo – hemoglobín. Práve vďaka nemu je krv červená. Biele krvinky nás chránia pred infekciami a krvné doštičky sa podieľajú na zastavení krvácania po poranení, vďaka svojej schopnosti napomáhať zrážaniu krvi. Plazmou sú zase prenášané niektoré látky, ako napríklad hormóny, enzýmy, minerály, vitamíny a iné dôležité molekuly. Krv slúži tiež na transport splodín metabolizmu do orgánov, ktorými sa vylučujú z organizmu.

Čo všetko sa z nej dá vyčítať?
Za normálnych okolností je počet krviniek v určitom rozmedzí. Ak zistíme znížený počet červených krviniek, hovoríme o chudokrvnosti, čiže anémii, čo sa prejaví najmä znížením fyzickej výkonnosti pacienta. Zvýšený počet bielych krviniek býva pri zápaloch alebo je prejavom leukémie.

Znížený počet krvných doštičiek rovnako ako aj znížená hladina faktorov zrážania krvi zapríčinia krvácavosť a naopak, zvýšená aktivita zrážacích faktorov spôsobí zvýšenú zrážanlivosť krvi, čo sa môže prejaviť upchatím niektorých ciev. Tak vzniká napríklad infarkt srdca alebo mozgová porážka. Hladina minerálov, hormónov, enzýmov a mnohých iných látok v plazme odzrkadľuje celkový stav organizmu. Na základe zmien množstva týchto látok vieme posudzovať funkciu väčšiny orgánov.

Prečo vieme z krvného obrazu zistiť aj choroby, ktoré nemajú s krvou nič spoločné?
Krvný obraz stanovuje počet krviniek. Počet červených krviniek závisí najmä od normálnej funkcie pľúc, obličiek, pečene a tráviaceho traktu. Počet bielych krviniek sa mení pri zápaloch a infekciách. 

Čo sa deje v tele pri asi najznámejšom ochorení krvi - leukémii?
Leukémia je vlastne rakovina krvi. Začína sa zmenou vlastností jednej bielej krvinky, ktorá je potom schopná rýchlejšie sa množiť, a bunky, ktoré z nej vzniknú, si neplnia svoje funkcie. Ich počet sa zvyšuje na úkor zdravých krviniek, takže postupne chýbajú nielen zdravé biele krvinky, ale aj červené krvinky a krvné doštičky.

Aké sú príznaky tohto ochorenia?
Príznaky leukémie sú rôzne v závislosti od typu leukémie a od rýchlosti jej priebehu. Prejavy sú spôsobené najmä zníženým množstvom a funkciou ostatných normálnych krviniek. Býva to slabosť, únava, úbytok hmotnosti, nočné potenie, náchylnosť na infekcie a krvácavé prejavy. Pri akútnej leukémii sú príznaky výraznejšie a nastupujú rýchlejšie. Pri chronických je rozvoj týchto symptómov pozvoľný a sú menej výrazné. V niektorých prípadoch môžu tieto ťažkosti nastúpiť až po rokoch.

Analýza krvného obrazu, zdroj fotografie: Medirex

Dá sa identifikovať, čo je jeho spúšťačom?
Príčinou je mutácia v DNA jednej bunky. Čo spôsobilo chorobu u konkrétneho pacienta zistiť nevieme. Ako u všetkých nádorov aj pri leukémii sa predpokladá vplyv niektorých chemických látok, vplyv ionizujúceho žiarenia, niektoré vírusové infekcie, ale aj genetická predispozícia. Predpokladá sa súhra viacerých faktorov.

Čomu sa v rámci výskumu krvi a jej chorôb konkrétne venujete?
Najviac času trávim v hematologickej ambulancii pri diagnostike a liečbe krvných chorôb. V rámci výskumu ma zaujímajú poruchy zrážania krvi a podieľam sa tiež na zdokonalení laboratórnej metodiky umožňujúcej predpovedať priebeh chronickej lymfocytovej leukémie.

Aké sú v súčasnosti možnosti medicíny pri boji s leukémiou v porovnaní s minulosťou?
V súčasnosti máme k dispozícii mnohé účinné lieky, vďaka ktorým sa niektoré typy leukémií dajú vyliečiť. Nové cytostatiká pôsobia cielene na leukemické bunky bez poškodenia zdravých buniek a výrazným prínosom sú monoklonové protilátky, či v niektorých prípadoch účinná transplantácia kostnej drene. Dôležité sú aj prostriedky na liečbu vedľajších účinkov cytostatík, napríklad moderné antibiotiká a látky podporujúce rast normálnych krviniek.

Aké sú vízie do budúcnosti a čo je najväčšou „brzdou“ pri snahe poraziť leukémiu?
Vplyvom prostredia a súčasného životného štýlu stúpa celkovo výskyt zhubných chorôb, vrátane leukémie. Do budúcnosti je hlavnou úlohou obmedziť vplyvy, ktoré sú vyvolávajúcimi podnetmi pre ich vznik. Ideálne bude pripraviť lieky, ktoré dokážu vyhubiť leukemické bunky bez vplyvu na normálne bunky a bez akýchkoľvek vedľajších účinkov.

Súčasnými liečebnými metódami zvyčajne okrem leukemických buniek poškodzujeme aj normálne bunky tela, preto je dávkovanie liekov a dĺžka liečby limitovaná.

Nebezpečné ochorenie krvi je aj hemofília, pri ktorej človek môže vykrvácať, lebo sa mu nezráža krv. Ako vlastne zrážanie krvi prebieha?
Samotné zrazenie krvi je vznik veľmi dlhých a rôzne vetvených vlákien bielkoviny nazývanej fibrín, vznikajúcich rýchlym pospájaním malých molekúl fibrinogénu (polymerizácia). V tejto hustej sieti sa zachytia všetky krvinky i plazma. Premena fibrinogénu na fibrín je spôsobená aktiváciou viacerých enzýmov, nazývaných zrážacie (koagulačné) faktory, ktoré sú očíslované rímskymi číslicami. Hemofília je spôsobená vrodeným nedostatkom zrážacieho faktora VIII alebo IX.

Na trhu dostať rôzne prívesky a špeciálne kartičky, kam si má človek zapísať svoju krvnú skupinu, aby tak v prípade nehody urýchlil prácu záchranárom. Má takáto vec momentálne ešte význam, alebo sa testy na krvnú skupinu robia pri transfúziách automaticky stále?
Pred každou transfúziou sa síce vyšetruje krvná skupina, ale to zaberá určitý čas, až potom je možné vyšetrovať zlučiteľnosť pacientovej a darcovej krvi (krížna skúška). Údaj o krvnej skupine urýchli vyhľadanie krvnej konzervy a proces prípravy transfúzie. Znalosť krvnej skupiny je potrebná u ľudí so zamestnaním alebo s „koníčkami“, kde je riziko vážnejších poranení väčšie.

Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, prečo býva ľuďom z krvi zle aj keď nezapácha a nemá ani žiadne iné vlastnosti, ktoré by to mohli spôsobovať?
Krv prúdi v uzavretom cievnom riečisku, môžeme ju vidieť len vtedy, ak sa naruší celistvosť organizmu a dôjde k poraneniu. U niektorých ľudí vzniká už pri pohľade na krv podvedomý pocit rovnaký ako u poranených a preto u nich vzniká nevoľnosť až kolaps.

Čo všetko budú môcť návštevníci vidieť vo vašom stánku na Noci výskumníkov?
Návštevníci nášho stánku sa hravou formou dozvedia zaujímavé informácie o ľudskej krvi, jej bunkách a ochoreniach, hlavne o leukémii. V krátkom teste si môžu preveriť svoje vedomosti o ľudskej krvi a tiež pozorovať pod mikroskopom, ako vyzerá náter krvi na sklíčku.