V nedeľu sa ručičky na hodinách posunú dozadu. Ráno sa bude skôr rozvidnievať, no večer aj skôr stmievať. „Jesenný posun času nám konečne prináša hodinu času navyše ráno, ktorá nám často chýba,“ hovorí neurologička Eva Feketeová, ktorá sa štúdiu a liečbe spánkových porúch venuje viac ako dvadsať rokov.

Na našom území sme čas začali meniť na letný od roku 1979. Prvou krajinou, ktorá na letný čas prešla, bolo pritom Nemecko, ktoré ho v roku 1916 zaviedlo, aby ušetrilo elektrinu. Len o niekoľko týždňov neskôr ho nasledovala aj Veľká Británia.

V súčasnosti má letný čas mnoho odporcov, podľa ktorých je ekonomický prínos letného a zimného času zanedbateľný v porovnaní s komplikáciami, aké zmena prináša.

Citliví jedinci, starší a deti

Zmena času o jednu hodinu, predovšetkým na jar, môže byť podobná letu do krajiny, ktorá je o jedno časové pásmo ďalej. Naše telo je vo všeobecnosti schopné takéto zmeny zvládnuť bez väčších problémov. Po nedeli budeme možno pár dní skôr unavení a budeme sa aj skôr budiť, no nemalo by to závažne narušiť náš život.

Vo všeobecnosti teda môže milovníkov spánku jesenný posun potešiť, no pre iných môže byť podľa neurologičky Evy Feketeovej akýkoľvek posun nepríjemnosťou. „Problém so zmenou času mávajú neraz deti, starší ľudia, ale aj citlivejší jedinci, ktorí sa budú prebúdzať o hodinu skôr, ako ich rodina, a denná únava bude potom spôsobovať podráždenie a poruchy koncentrácie a pamäti,“ uvádza Feketeová.

Pomôcť by podľa nej mohlo neskoršie zaspávanie, čo sa však predovšetkým pri deťoch, ale aj starších ľuďoch vždy nedá. Pri týchto skupinách ľudí jednoducho trvá dlhšie, než sa ich čas spánku opäť upraví.

Ilustračná fotografia, zdroj: pixabay.com/ThePixalman

Málo spánku – veľký hlad

Dostatok spánku je nevyhnutný pre správne fungovanie nášho organizmu. Pokiaľ ho nemáme dosť, podpíše sa to na našom duševnom aj telesnom stave. Spánkový deficit môže viesť k poruchám myslenia a pamäte, nepokoju, bolestiam hlavy či zmenám nálady.

Nespavosť však môže spôsobiť aj vážnejšie zdravotné komplikácie. Ľudia, ktorí ňou trpia majú častejšie problémy so zvýšeným krvným tlakom a sú tiež náchylnejší na infekcie. Pokiaľ sa poruchy spánku neliečia a pretrvávajú, môže to navyše výrazne zhoršiť kvalitu života.

Nedostatok spánku je tiež rizikovým faktorom pre vznik srdcovo-cievnych ochorení. Spánok je totiž dôležitý pre uzdravovanie a opravu nášho srdca a ciev. Jeho dlhotrvajúci nedostatok môže preto zvýšiť riziko ochorení srdca a ľadvín, ale aj mozgovej porážky a dokonca aj cukrovky.

Kvalitný spánok má vplyv aj na hormóny, vďaka ktorým cítime hlad, alebo „plnosť“. Pokiaľ sa nevyspíme dostatočne, hladina ghrelínu, ktorý je zodpovedný za náš hlad, sa zvýši. Leptínu s opačným účinkom naopak ubudne.

Nenormálny spánok môže naznačovať Parkinsona

Spánku a jeho výskumu sa venujú mnohé pracoviská, a to aj na Slovensku. „Pracovníci Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach a Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice sa venujú výskumu a liečbe porúch spánku a bdenia viac ako dvadsať rokov,“ hovorí Eva Feketeová.

Spánkové laboratóriá, ktoré pôsobia na Klinike pneumológie a ftizeológie a Ústave lekárskej fyziológie, skúmajú predovšetkým poruchy dýchania počas spánku. Pracovisko na Neurologickej klinike, kde pôsobí aj E. Feketeová, sa zase venuje predovšetkým narkolepsii a parasomniám.

Ilustračná fotografia, zdroj: pixabay.com/Wokandapix

Zatiaľ čo narkoleptici môžu nechtiac zaspať na najrôznejších miestach, bez toho, aby to mohli ovplyvniť, parasomnia sa počas spánku prejavuje rôznymi zvláštnosťami. Či už je to námesačnosť, nočné mory, spánková paralýza, počas ktorej sa pacient nemôže pohnúť, alebo spánková agresivita, či takzvaná porucha správania v REM spánku. Pri poslednej poruche napríklad dochádza k úrazom a pádom z postele, predovšetkým nadránom. 

Podľa Evy Feketeovej, ktorá sa poruche správania v REM spánku venuje, sa vedci touto poruchou zaoberajú aj preto, že môže naznačovať blížiacu sa Parkinsonovu chorobu. „V prípade, že raz budeme mať k dispozícii účinnú liečbu, budeme schopní zamedziť prepuknutiu tak vážneho neurologického ochorenia,“ vysvetľuje význam výskumu Feketeová.

V súčasnosti vedci z Lekárskej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach po nociach vyšetrujú rizikových pacientov v rámci projektu, na ktorom participujú aj študenti a doktorandi Lekárskej fakulty UPJŠ.

Pokiaľ nemáte problém so spánkom len pár dní po posune a nespavosťou trpíte dlhodobo, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc. Neliečené poruchy spánku totiž podľa odborníkov z Lekárskej fakulty znižujú kvalitu života, ako aj spoločenského a pracovného uplatnenia a sú tiež častou príčinou dopravných a priemyselných nehôd.