Spánok je základ, ako nám zvykli opakovať naše mamy, či starké. Bez neho sa organizmus nemôže zregenerovať a jeho nedostatok ovplyvňuje nielen telesný stav človeka, ale aj jeho psychiku.

Podľa neurologičky Evy Feketeovej, ktorá sa štúdiu a liečbe spánkových porúch venuje viac ako dvadsať rokov, môže nedostatok spánku viesť k poruchám myslenia a pamäte, či nepokoju a zmenám nálady. Dôležitú úlohu zohráva aj pri vzniku rôznych zdravotných komplikácií, ako sú napríklad srdcovo-cievne ochorenia, kde môže pôsobiť ako rizikový faktor.

Niekto zaspí aj na ulici

Nie každý sa môže rozhodnúť, ako dlho bude spať. Niektorí z nás spať jednoducho nemôžu, čo so sebou prináša aj závažnejšie komplikácie. „Ľudia s nespavosťou častejšie trpia bolesťami hlavy, či depresiami a sú náchylnejší na infekcie a zvýšený krvný tlak,“ uvádza Eva Feketeová.

Okrem nespavosti existujú aj ďalšie nepríjemné poruchy, ktoré nimi postihnutým znepríjemňujú život. Syndróm nepokojných nôh, škrípanie zubami (odborne bruxizmus), či spánkové apnoe, pri ktorom sa človeku počas spánku opakovane zastavuje dych, sú len niektoré z nich.

Narkoleptici napríklad dokážu zaspať kdekoľvek a v akomkoľvek čase bez toho, aby to mohli ovplyvniť. Na Slovensku toto bizarné ochorenie skúmajú napríklad vedci z Neurologickej kliniky Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach a z Univerzitnej nemocnice L. Pasteura. Tí sledujú a zároveň aj liečia väčšinu slovenských narkoleptikov, ktorých je asi päťdesiat.

Pokiaľ človek trpí niektorým z uvedených ochorení, mal by vyhľadať odbornú pomoc. Neliečené poruchy spánku podľa Evy Feketeovej zhoršujú kvalitu života, sú zdrojom zníženého spoločenského a pracovného uplatnenia a tiež častou príčinou dopravných a priemyselných nehôd.

Sovy a škovránky

Na to, aby sa naše telo zregenerovalo, potrebujeme podľa neurologičky Evy Feketeovej zväčša šesť až osem hodín denne. „Pokiaľ je spánok dlhší alebo kratší, ale nie je spojený ťažkosťami ako sú únava, vyčerpanie, poruchy koncentrácie a pamäti, nie je dôvod ho umelo meniť liekmi. V opačnom prípade je vhodné obrátiť sa na odborníkov,“ zdôrazňuje Feketeová.

Čo platí na jedného, teda nemusí zodpovedať potrebám druhého. Odlišnosti sa u nás objavujú aj v tom, aký spôsob spánku nám viac vyhovuje. „Existujú dva typy ľudí – takzvané sovy, ktoré si rady pospia a majú ťažkosti s ranným vstávaním, a škovránkovia, pre ktorých je naopak typické včasné prebúdzanie a neponocovanie,“ vysvetľuje Eva Feketeová.

Víkendová zmena času na letný podľa nej najviac ovplyvňuje práve „sovy“, ktoré ťažšie znášajú, že musia ráno vstávať skôr, ako počas zimných mesiacov.

Extrémnymi „sovami“ pritom bývajú najmä mladí ľudia, u ktorých sa podľa Feketeovej čoraz častejšie prejavuje nový fenomén – oneskorená fáza spánku. Narušenie spánkového cyklu častým ponocovaním a zaspávaním v skorých ranných hodinách by sme však nemali podceňovať. „Takéto nesprávne spánkové návyky sa môžu neskôr prejaviť vážnymi zdravotnými ťažkosťami, preto by mali byť dospievajúci ľudia veľmi obozretní,“ prízvukuje E. Feketeová.