Dokáže si fyzikálna súťaž získať medzi žiakmi a študentmi popularitu?

Matej Badin: Koncom minulého roka sme organizovali už osemnásty ročník, pričom sme už pri prvých ročníkoch mali problém s tým, že záujem prevýšil kapacitu. Ten záujem pritom z roka na rok ešte viac rastie.

Marek Šebo: Minulé kolo (november 2015, pozn. red.) mal Fyzikálny náboj po prvý krát medzinárodnú úroveň a zúčastnilo sa ho 500 súťažiacich. Okrem toho organizujeme aj Matematický náboj, či Náboj Junior pre základné školy.

Začínali ste aj vy ako riešitelia?

Matej Badin: Obidvaja sme bývalými riešiteľmi. Naši predchodcovia totiž v malom organizovali podobné podujatie už pred tridsiatimi rokmi, až kým niekto dostal nápad rozšíriť ho. Tak sme sa presunuli do väčších priestorov, ktoré nám sprostredkovala Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK.

Prečo ste sa neskôr rozhodli pre jeho organizáciu?

Matej Badin: Náboj organizujeme so zámerom, aby bolo pre deti akousi „prvou bránou“ k fyzike a rozmýšľaniu ako takému. Snažíme sa urobiť podujatie, ktoré je napínavým dobrodružstvom, ktoré ich namotivuje k tomu, aby si doma sadli a pokúšali sa porozumieť fyzike trochu viac. To platí aj pre pozornosť počas vyučovania, pretože s takýmto zážitkom sa učiteľka počúva oveľa lepšie.

Aké typy príkladov študenti počítajú?

Matej Badin: Nie sú to typické príklady zo školských fyzikálnych zbierok. Snažíme sa v nich poukázať na zaujímavé stránky fyziky, pričom je potrebné, aby sa riešiteľ na problém pozrel tým správnym spôsobom. Príklad sa často krát stane omnoho jednoduchším, keď si uvedomí nejaké súvislosti a napokon zistí, že sa dá veľmi elegantne vyriešiť.

Potom sú príklady, pri ktorých musíte mať cit pre správny postup. Tento rok sme mali príklad, pri ktorom riešitelia prišli na to, že homeopatia nefunguje.

Vďaka príkladu?

Matej Badin: Ono to znie trochu kontroverzne, ale riešitelia veľmi jednoduchým výpočtom objavia isté „faktické problémy“ a pri ich riešení prídu na „zádrheľ“, ktorý propagátori homeopatie nevedia dobre vyargumentovať.

Pri riešení úloh teda využívajú aj logické myslenie a musia prísť na spôsob, akým sa správne pozrieť na problém.

Kto a podľa čoho tieto úlohy tvorí?

Matej Badin: Vyberáme ich my – organizátori Náboja a zároveň členovia združenia Trojsten, ktorý zastrešuje aj ďalšie aktivity. Ono to reálne vyzerá tak, že sa po škole stretneme niekde na čaji a dáme dokopy nejaké príklady. Toto sa deje počas celého roka, niekedy aj počas prázdnin, a baví nás to.

riešiteľov z roka na rok pribúda, zdroj fotografie: Trojsten

Inšpiruje takáto súťaž deti k tomu, aby ďalej študovali fyziku?

Matej Badin: Myslím, že určite áno. Ja som sa tiež kedysi zúčastňoval a myslím, že to bola jedna z vecí, ktoré ma pomohli nasmerovať tým pre mňa správnym životným smerom.

Marek Šebo: U mňa bolo zásadným faktorom to,  že som tu stretol skupinu ľudí, vďaka ktorým som začal študovať na MatFyz-e. Môžem zodpovedne povedať, že keby som ich nestretol, tak som niekde úplne inde a myslím, že voľba MatFyz-u bola v mojom prípade šťastná.

Za 30 rokov fungovania Trojstenu vyrástla z bývalých členov pravdepodobne celá generácia vedcov. Sú medzi nimi nejaké známe mená?

Matej Badin: V rámci posledného Náboja si prišiel pripomenúť staré časy a zasúťažiť si špičkový slovenský vedec Martin Plesch, ktorý sa venuje kkvantovej teórií informácií. Mali sme tam tiež Daniela Nagaja, ktorý získal doktorát na MIT a taktiež sa venuje kvantovým algoritmom, či Juraja Tekela, ktorý je v súčasnosti asistent profesora na MatFyz-e.

Tomáš Bzdušek, ktorý je jedným z bývalých riešiteľov aj vedúcich Trojstenu, v súčasnosti pracuje ako doktorand v skupine profesora Sigrista na Univerzite v Zürichu, kde hľadá nové materiály. Vďaka nim by napríklad skenery na letiskách, alebo magnetické rezonancie mohli byť lacnejšie a dostupnejšie.

Marek Šebo: Ešte by som doplnil  aj ľudovo najznámejšie meno. Jeden z praotcov fyzikálnej časti súťaží – Martin Mojžiš.

Čím sa momentálne zaoberá moderná matematika a fyzika?

Matej Badin: Minulý rok u nás napríklad prednášal Daniel Nagaj, ktorý hovoril o prenose kvantových informácií. Ide v podstate o kvantovú informatiku, pričom on sa venuje problematike kvantových počítačov a prenosu kvantových informácií. Vďaka tomu by sa dal vyrobiť komunikačný kanál, ktorý by bol dokonale bezpečný proti akémukoľvek narušeniu.

Dá sa štruktúrované a analytické myslenie trénovať ako sval, alebo ak ho zanedbám v detstve, tak je už viac menej neskoro?

Matej Badin: Určite platí to, čo pri štúdiu jazykov. Logika a analytika sa dá naučiť aj v dospelosti, ale čím neskôr človek začne, tým je to ťažšie, lebo už nadobudol z pozorovania sveta iné skúsenosti. Nie je to však nemožné.

Marek Šebo: V neskoršom veku si je človek tiež ochotný a schopný vyhradiť menej času na trénovanie mozgu. My razíme teóriu, že malé dieťa alebo stredoškolák si ten čas nájdu oveľa ľahšie a sú k tomu dokopávaní rodičmi a učiteľmi. Získať návyk pracovať na svojej hlave už v mladosti je veľmi užitočné.

víťazi súťaže Fyzikálny Náboj 2015 v kategórii Junior, zdroj fotografie: Trojsten

Nájdu si vaši „absolventi“ uplatnenie aj mimo fyziky?

Marek Šebo: O to sa vlastne snažíme a stále im opakujeme, že logika ako schopnosť je uplatniteľná úplne všade. Medzi účastníkmi a organizátormi máme aj prírodovedcov, či marketérov, ktorí vždy môžu uplatniť to, čo celé roky trénovali práve na akciách. Používať správne hlavu.

Matej Badin: Aj keď títo ľudia nebudú všetci v budúcnosti študovať fyziku, alebo sa venovať vede, tak si myslíme, že to, že robia takéto aktivity im v budúcnosti výrazne pomôže v  ich profesijnom živote.

--------------------------------------------------------------------------------------

Vyskúšajte si aj vy vyrátať príklad s homeopatiou (zdroj: združenie Trojsten)

Homeopati využívajú pri výrobe liečiv tzv. centezimálne riedenie. To funguje nasledovne:

zoberú 1 kvapku účinnej látky (tiež vodný roztok) a pridajú k nej 99 kvapiek čistej vody. Produkt označia stupňom riedenia 1C. Ak chcú vyrobiť riedenie so stupňom 2C, zoberú 1 kvapku z roztoku 1C a pridajú k nej 99 kvapiek čistej vody. Rovnakým spôsobom vytvárajú riedenie vyšších stupňov. Koľkokrát musia postup zopakovať, teda aký veľký stupeň riedenia musia použiť, aby sa vo výslednom vodnom roztoku (liečive), ktorý sa zmestí na jednu čajovú lyžičku (5ml) už nenachádzala (priemerne) žiadna molekula účinnej látky?

Vzorové riešenie nájdete tu