V ostatných rokoch sa stávajú čoraz populárnejšie pre športovcov a kondičných trénerov silové cvičenia na nestabilných podložkách.

Takými môžu byť Swiss lopta (fitlopta) alebo Bosu (balančná lopta, ktorá vyzerá ako polovičná fitlopta). Vedcov z Fakulty telesnej výchovy a športu zaujímal ich vplyv na nervovo-svalové funkcie.

Napríklad doktor Matej Vlašič skúmal v rámci svojej dizertačnej práce, aký vplyv má 12-týždňový tréning na balančných podložkách na rovnováhu a silu športovcov po poraneniach predného skríženého väzu. Tréning na balančných podložkách sa ukázal byť účinnejší ako tréning na stabilných podložkách.

Niektoré štúdie však kritizujú silové cvičenia na nestabilných podložkách, ak má byť cieľom cvičenia dosiahnutie vyššej výkonnosti.

„Podobne aj naše sledovania ukázali významne nižší maximálny a priemerný výkon v koncentrickej fáze tlakov na Swiss lopte ako na lavičke a drepov na Bosu ako pevnej podložke,“ tvrdí Zemková.

Jedným z vysvetlení je oneskorená a predĺžená fáza medzi excentrickou a koncentrickou fázou pri silových cvičeniach na nestabilných podložkách.

V bode obratu medzi týmito fázami totiž produkujeme maximálnu silu. Na nestabilnej podložke má však športovec dodatočnú úlohu - musí stabilizovať torzo, aby zabezpečil pevnú oporu pre svaly, čo má vplyv na intenzitu kontrakcie.

„Menej intenzívna kontrakcia nielenže vedie k predĺženiu zmeny smeru pohybu, ale v dôsledku nižšej sily aj negatívne ovplyvňuje využívanie akumulovanej elastickej energie. Výsledkom je nižšia rýchlosť a výkon v koncentrickej fáze tlakov na Swiss lopte ako na lavičke,“ uviedla Zemková.

Cieľ cvičenia

Tento efekt sa však podľa vedcov vôbec nemusí prejaviť pri cvičeniach s nižšími hmotnosťami činky. Rozdiel môže byť aj v tom, či robíme tlaky na Swiss lopte alebo drepy na Bosu podložke.  

„Treba mať na zreteli cieľ, ktorý chceme tréningom dosiahnuť a podľa toho zvoliť vhodné prostriedky a metódy. Pokiaľ je cieľom zlepšiť silu a stabilitu v oblasti trupu, cvičenia na nestabilných podložkách môžu byť prínosom. Opatrný však treba byť pri ich využívaní v športoch, ktoré vyžadujú vyvinúť maximálnu silu v krátkom čase.“ vysvetľuje Zemková.

„Schopnosť produkovať výkon pri silových cvičeniach na nestabilných podložkách môže byť ovplyvnená najmä pri použití vyššej hmotnosti činky. Úlohu tu zohráva aj typ cvičenia (tlaky, drepy) a typ nestabilnej podložky, výkonnosť športovcov, ako aj ich predchádzajúca skúsenosť so silovým tréningom v nestabilných podmienkach,“ dodáva.

Vedci tiež zistili, že pri opakovaniach vykonávaných do stavu únavy hodnoty výkonu klesajú výraznejšie počas tlakov na lavičke ako na Swiss lopte.

Dôvodom je vyššia mechanická účinnosť tlakov na Swiss lopte ako na lavičke. Toto možno pripísať aj schopnosti zachytiť a využiť rytmus pohybu lopty počas záverečných opakovaní. Tým sa zníži najmä pri prechode z excentrickej fázy do koncentrickej vynakladané úsilie.

Vyššia spotreba kyslíka

Vedci sa v rámci výskumného projektu zamerali tiež na fyziologickú odozvu na takéto cvičenia.

V prípade tlakov vedci zistili aj vyššie hodnoty spotreby kyslíka pri cvičení na Swiss lopte v porovnaní s cvičením na lavičke. „Z toho je zrejmé, že tlaky na nestabilnej podložke predstavujú intenzívnejší stimul pre kardiorespiračné funkcie ako klasické tlaky na lavičke,“ hovorí Zemková.

Vedcom sa podarilo vyvrátiť aj jeden mýtus. Energetické nároky na silové cvičenia na nestabilných podložkách sa ukázali len minimálne vyššie ako nároky na cvičenia na stabilných podložkách. Nie sú preto ani účinnejšie v spaľovaní kalórií.

Celý projekt bol finančne podporený Agentúrou na podporu výskumu a vývoja. Výsledky boli prezentované na viacerých konferenciách a publikované vo významných časopisoch, ako sú Journal of Sports Medicine and Physical Fitness, Journal of Applied Biomechanics, Journal of Strength and Conditioning Research.