Publikácia vznikla v spolupráci Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied, INFOSTATu – Výskumného demografického centra a Katedry humánnej geografie a demografie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského.

Jej autormi sú Branislav Bleha z Prírodovedeckej fakulty UK, Boris Vaňo z INFOSTATu a Branislav Šprocha, ktorý pracuje v INFOSTATe, ako aj v Prognostickom ústave Slovenskej akadémie vied.

Podobné prognózy vychádzajú spravidla raz za desať rokov - vždy po sčítaní ľudu. Posledné sa u nás uskutočnilo v roku 2011. Publikácia vyšla koncom minulého roka.

Podľa riaditeľky Prognostického ústavu SAV Martiny Lubyovej sú tieto prognózy dôležité aj pre verejné politiky v oblastiach, ako sú trh práce, sociálna sféra, ale aj pre celkový potenciál ekonomiky a rozvoj štátu.

Publikácia analyzuje predpoklady prognózy základných ukazovateľov - plodnosti, úmrtnosti a migrácie a popisuje výstupy - teda počet, prírastky a vekové zloženie obyvateľov v jednotlivých okresoch Slovenska až do roku 2035.

Zmeny reprodukčného správania

Autori zdôrazňujú, že hlavné demografické trendy viditeľné na celoštátnej úrovni možno vidieť aj na regionálnej úrovni. Prírastky obyvateľstva sa v regiónoch znižujú a obyvateľstvo starne.

Jedným z hlavných akcelerátorov týchto trendov sú hlboké zmeny reprodukčného správania v posledných dvoch desaťročiach, ktoré sú aj z historického pohľadu ojedinelé. Ide predovšetkým o pokles intenzity plodnosti a posun rodenia detí do vyššieho veku.

Na druhej strane je tu však aj podstatná skupina žien v určitých regiónoch, ktoré sa týmito novými trendmi neriadia. Z toho potom vznikajú regionálne rozdiely.

Fáza znižovania intenzity plodnosti vyvrcholila v roku 2002, keď plodnosť dosahovala historické minimum 1,19 dieťaťa na ženu. Za asi jedno desaťročie sa tak Slovensko dostalo z pozície krajín s najvyššou plodnosťou v Európe ku krajinám s najnižšou plodnosťou na svete.

V poslednom desaťročí plodnosť mierne rástla, aj keď nepravidelne, aby v roku 2011 dosiahla 1,45 dieťaťa na ženu.

V priebehu nasledujúcich desaťročí pribudnú okresy s prirodzeným a celkovým úbytkom a zvýši sa ich priemerný vek. Medzi základnými predpokladmi prognózy je tiež postupné zmenšovanie rozdielov v reprodukčnom správaní obyvateľstva.

Najvyšší prírastok v Senci

Prognóza identifikovala tri regióny, ktoré by v roku 2035 mali mať kladný populačný potenciál, t.j. prírastok obyvateľstva a relatívne mladú vekovú štruktúru.

Jedným bude pás od okresov Kežmarok a Stará Ľubovňa na juhovýchod po okres Michalovce. Druhý nájdeme na severe stredného Slovenska, zložený z okresov Námestovo, Tvrdošín a Bytča. A tretí budú tvoriť okresy v zázemí Bratislavy - Senec a Malacky.

Naopak takzvaný depopulačný región, teda taký s nízkym populačným potenciálom (s úbytkom obyvateľstva a intenzívnym populačným starnutím), bude na rozhraní západného a stredného Slovenska. Pôjde o pás okresov od Martina po Levice.

Podpriemerný populačný potenciál bude mať aj skupina okresov ohraničená širším zázemím Bratislavy (mimo Trnavy), ďalej oravské a kysucké okresy a na východe okresy Poprad, Rožňava, Revúca, Rimavská Sobota a Lučenec.

K okresom s podpriemerným populačným potenciálom budeme môcť priradiť aj dva východoslovenské okresy - Medzilaborce a Humenné a väčšinu okresov Bratislavy a Košíc.

Konkrétne okresy s vôbec najvyšším prírastkom obyvateľstva v roku 2035 budú podľa prognózy Senec (31,8 %), Námestovo (13,3 %), Košice - okolie (13,8 %) a Kežmarok (10,5 %). Okresy s najvyšším úbytkom obyvateľstva by mali byť Levice (- 11 %), Poltár (- 9,5 %), Detva (- 9,42 %) a Veľký Krtíš (- 9,3 %).

Starneme rovnomerne

Zatiaľ čo vývoj prírastkov obyvateľstva je na Slovensku pomerne diverzifikovaný, trendy vekového zloženia sú vo všetkých okresoch podobné.
Krajinu môžeme rozdeliť na starší západ, stred a krajný východ a na mladší sever a východ. Toto rozdelenie by malo ostať v zásade rovnaké aj v roku 2035. Celkový mediánový vek na Slovensku sa zvýši skoro o sedem rokov.

Najstaršie obyvateľstvo s priemerným vekom 47,5 roka a viac je v Bratislave, na juhu západného Slovenska a v páse okresov od hraníc s Českou republikou až po okresy Banská Bystrica, Zvolen a Liptovský Mikuláš.

Najmladšie obyvateľstvo s priemerným vekom pod 40 rokov je na severe stredného Slovenska a v západnej časti východného Slovenska.

Podľa autorov monografie sa starnutie a úbytky obyvateľstva prejavia na spôsobe života a životnej úrovni. Napríklad na trhu práce sa odrazia stratou dynamiky a stagnáciou. Taktiež sa zvýšia nároky na zdravotnú a sociálnu starostlivosť, či služby pre seniorov.

Problémom sa však nevyhnú ani regióny s vysokým populačným potenciálom. Napríklad okresy na východe Slovenska s vysokým podielom rómskych marginalizovaných komunít môžu naraziť na ťažkosti so vzdelanostnou a profesijnou štruktúrou obyvateľstva.