Výsledky spracováva medzinárodný tím Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN).

Tmavá hmota je považovaná za jednu z najdôležitejších látok vesmíru, pretože určuje pozíciu planét a hviezd.

Ak by sa fyzikom konečne podarilo identifikovať jej zloženie, dokázali by lepšie pochopiť zloženie vesmíru a otvorili by sa im dvere k novým teóriám o existencii paralelného vesmíru a ďalších dimenzií.

Napriek tomu, že tmavá hmota tvorí zhruba štvrtinu vesmíru, nikdy nebola priamo pozorovaná a vieme o nej len málo. Prvé náznaky tmavej hmoty zaznamenal detektor kozmického žiarenia - tzv. Alpha Magnetic Spectrometer (AMS) na Medzinárodnej vesmírnej stanici.

Vedci v záznamoch AMS objavili nárast pozitrónových častíc, ktoré mohli vzniknúť rozpadom tmavej hmoty. Vedci však nevylučujú ani to, že za nárastom stoja pulzary - rotujúce neutrónové hviezdy, ktoré produkujú elektromagnetické žiarenie.

„V nasledujúcich mesiacoch nám bude AMS schopný spresniť, či tieto pozitróny sú signálom tmavej hmoty, alebo majú iný pôvod,“ povedal nositeľ Nobelovej ceny za fyziku a vedúci výskumu Samuel Ting.

Tmavá hmota, ktorá obklopuje galaxie neodráža svetlo, a preto je neviditeľná. Dôkazy o jej existencii vychádzajú z gravitačných síl, ktorými na planéty a hviezdy pôsobia. Spolu s tmavou energiou zaberajú odhadom 95 % vesmíru.

Len pred týždňom oznámila Európska kozmická agentúra, že s pomocou svojho kozmického ďalekohľadu zistila, že tmavá hmota tvorí až 26,8 percenta vesmíru. To je o štyri percentuálne body viac ako sa doteraz predpokladalo. Normálna hmota, ktorú môžu astronómovia priamo alebo nepriamo pozorovať zaberá necelých päť percent vesmíru.

Ting označil tmavú hmotu za jedno z najdôležitejších tajomstiev súčasnej fyziky. Po dôkazoch pátra nielen AMS, ale aj laboratóriá na povrchu Zeme a v podzemí.

Od uvedenia do prevádzky pred dvoma rokmi zachytil AMS cez 30 miliárd častíc, z toho asi 400 000 pozitrónov, uviedla DPA. Cena celého programu sa odhaduje na dve miliardy dolárov.

ČTK