Autori štúdie skúmali dlhodobú aktivitu super-vulkánu Toba v Indonézií. Štúdia dokázala prepojiť nedávne erupcie sopky Sinabung v severnej časti Sumatry s poslednou super-erupciou vulkánu Toba pred 74,000 rokmi, ktorý je od sopky vzdialený 40 kilometrov. Vedcom sa prvýkrát podarilo presnejšie datovať jednotlivé erupcie, ktoré nasledovali túto super-erupciu. Predchádzajúce štúdie totiž erupcie datovali stále v jednom čase. 

Aby sa erupcia kvalifikovala ako super-erupcia, musí dosianuť aspoň hodnotu 8 na magnitúde VEI – indexu sopečnej explozivity, čo znamená, že objem pyroklastického materiálu vystúpeného na povrch pre konkrétnu erupciu je väčší ako 1000 km³. Pri poslednej super-erupcii Toba vychrlila objem magmy 28 000 krát väčší ako ten vychrlený Sopkou Sv. Heleny v štáte Washington (USA) v roku 1980. Niektorí vedci si myslia, že explózia bola tak masívna, že vytvorila niekoľko rokov trvajúcu vulkanickú zimu (globálne ochladenie klímy v dôsledku sopečného popola), ktorá spôsobila prudký úbytok ľudí na zemi. 

Celú štúdiu, ktorá vyšla vo vedeckom časopise Nature Communications si môžete prečítať tu.

Martin Danišík pracuje na prestížnom výskumnom inštitúte John de Laeter Centre v austrálskom Perthe. Vo svojom výskume sa okrem iného venuje vplyvu sopiek na našu zem a datovaniu minerálov.