Domy, ktoré rozmýšľajú

Vedci kvôli týmto negatívnym vyhliadkam hľadajú spôsoby ako energiou šetriť. Jednou z možností sú napríklad pasívne domy, čiže stavby z moderných materiálov, ktoré sú po energetickej stránke skoro sebestačné.

Inteligentné stavby, majú zase senzory, ktoré automaticky prispôsobujú kúrenie, klimatizáciu a dodávku ďalších energií  návykom obyvateľov. Všetko riadi softvér, ktorý sa učí a prispôsobuje, a tak postupne dosahuje stále väčšiu a väčšiu úsporu.

Vedci sú si tiež vedomí ekologickosti prírodných zdrojov energie, či už ide o vodu, vietor, alebo Slnko. Problémom veterných a slnečných elektrární, je však okrem vyššej ceny aj ich nestabilita.  Energiu totiž vyrábajú nezávisle od potrieb ľudí  ‒ iba keď fúka vietor, alebo je jasno.

Zaujímavým problémom súčasnej energetiky je aj uskladňovanie energie. Vytvorenie batérie, ktorá by bola lacná a pritom udržala dostatok energie, je výzvou pre mnohých výskumníkov. Okrem energetiky by našla využitie aj v elektronických zariadeniach a automobiloch, ktoré by nemali spaľovacie motory a neznečisťovali by tak životné prostredie. Mohli by byť napájané z elektrickej siete, v ktorej by bola energia  vyrábaná čistými zdrojmi.

Múdra technika

Rýchlo sa rozvíjajúcim trhom je tiež trh inteligentných, čiže smart zariadení. Okrem tak rozšírených inteligentných telefónov a tabletov vedci hľadajú aj iné zariadenia, ktoré by sa uplatnili. Vytvoriť inteligentné zariadenie, ako napríklad menší počítač so špecifickým programom, sa stalo natoľko lacným, že z pohľadu ponuky nie je problém akýkoľvek bežný predmet premeniť na inteligentný.

O aké ďalšie inteligentné zariadenia by ale ľudia mohli mať záujem?Medzi diskutované patria vyššie spomenuté inteligentné budovy, bezpečnostné systémy pre autá, ale aj samostatne riadené autá, inteligentné hodinky a okuliare, či rôzne domáce spotrebiče.

Dôležité je pritom aj prepojenie týchto inteligentných predmetov s internetom, čo  človeku dáva možnosť ich na diaľku kontrolovať, riadiť, alebo preprogramovať.

Aj tieto technológie so sebou prinášajú isté riziká, napríklad v podobe hackerov. Najväčšou výzvou pre inteligentné predmety, rovnako ako pre ich prepájanie s internetom, ale ostáva nájsť ľudí, ktorí by o ne mali záujem.

Inšpirované prírodou

Veľmi zaujímavou a sľubnou oblasťou výskumu sú nanotechnológie využívajúce materiály, ktoré majú aspoň jeden rozmer o veľkosti jeden až sto nanometrov. Spodná hranica, jeden nanometer, zodpovedá približne veľkosti atómov, či molekúl, teda základným jednotkám hmoty, s ktorými ešte vieme manipulovať.

Horná hranica, sto nanometrov, odpovedá približne hranici, po ktorú sa prejavujú kvantové javy. V nich sa ukazuje kvantová povaha mikrosveta aj v makroskopických mierkach, čím sa vytvárajú zaujímavé vlastnosti takýchto malých predmetov, ako napríklad supravodivosť.

Ak máme predmet veľký niekoľko mikrometrov, je to v podstate zmenšená kópia bežného originálu. Ak ho však zmenšíme na nanometre, získame nový predmet, ktorý má úplne iné fyzikálne a chemické vlastnosti, ako ten pôvodný.

Príkladom je grafén, čo je vlastne tenká vrstva uhlíka. Uhlík sa používa ako tuha, ale vyskytuje sa aj vo forme diamantu. Grafénové usporiadanie uhlíka má však vlastnosti, ktorými sa od tuhy, či diamantu líši. Je napríklad mimoriadne pevný a silný, a je aj veľmi dobre vodivý.

Samoliečba

V súčasnosti sa nanotechnológie najmä skúmajú, ale v malej miere sa už začínajú aj využívať. Hovorí sa o ich uplatnení v elektronike a o vývoji ešte menších čipov, aké poznáme dnes. Kvôli ich unikátnym vlastnostiam sa hovorí aj o ich využití v rôznych oblastiach priemyslu, či v medicíne, kde by boli výhodou aj ich malé rozmery.

V medicíne by teda slúžili ako akési „mikroroboty“, ktoré majú v ľudskom tele špeciálne poslanie. Mohli by napríklad identifikovať  postihnuté, alebo choré miesto, alebo tam dokonca dopraviť liek. Diagnostika a liečba by tak bola šetrnejšia a v tejto sfére by sa otvorili nové možnosti.

Protézy budú v budúcnosti už možno nepotrebné, zdroj: pixabayr.com/ ronymichaud

Medicína je z pohľadu vedeckého výskumu veľmi perspektívnou oblasťou. Nové lieky, prístroje a liečebné postupy nachádzajú takmer okamžité uplatnenie.  Okrem klasických medicínskych metód sa pritom výskum zameriava aj na možnosť umelého pestovania tkanív a orgánov, či opravy a nahrádzania nefunkčných orgánov v tele. Aj keď je to zložitý proces, keďže biologické procesy nie sú vždy jednoznačné, vedci už zaznamenávajú prvé úspechy.

Veľké nádeje vedci vkladajú aj do genetiky, ktorá možno v budúcnosti umožní preprogramovanie DNA v niektorých bunkách, vďaka čomu by sa orgán sám opravil, či liečil. Hranice medicínskych možností si v týchto chvíľach ťažko predstaviť, avšak určite aj tu nejaké sú.

Budú z nás mimozemšťania?

Ďalšou oblasťou, v ktorej sa určite budú posúvať hranice ľudských možností, je kozmický výskum. Jedným z jeho dlhodobých cieľov je aj možnosť trvalého obývania inej planéty. Ale zdá sa, že to je ešte veľmi vzdialená budúcnosť a ako jednoduchšie sa javí zušľachtenie a obývanie nehostinných oblastí na Zemi, akými sú púšte, hory, či chladné miesta.

Na Zemi naviac existuje množstvo rozsiahlych oblastí, kde sú veľmi vhodné prírodné podmienky na osídlenie, no nie sú cieľom nových obyvateľov. Migrácia na Zemi prebieha v súčasnosti najmä do krajín s dobrým politickým, ekonomickým a spoločenským systémom.

Človek toho o vermíre ešte veľmi veľa nevie, zmení sa to v budúcnosti? zdroj:pixabay.com/skeeze

Vo filozofii ešte ostali niektoré oblasti ľudského života, kde pre mnohých ľudí predstavuje náboženstvo väčšie naplnenie ako filozofie postavené na vedeckých poznatkoch. Ide najmä o oblasť morálky, správnosti morálnych postojov a jej používanie v rodinnom živote. Ďalej je to oblasť vyrovnania sa s vlastnou smrťou, či smrťou blízkych ľudí, a tiež znášanie ťažkých životných osudov.

Tieto oblasti sú stále otvorené pre vedecké skúmanie a poznávanie a veda v nich môže priniesť výsledky, ktoré by mali význam pre mnohých ľudí. Zrejme to však už nebudú prírodné vedy, ktoré si svoju úlohy vo filozofii dostatočne splnili. Je to priestor pre realizáciu humanitných vied.